Nový koncept mineránej výživy dojníc alebo Keď kŕmime dva organizmy

Prednáška Dr. Paolo Colturato - odborný seminár HD v Liptovskom Jáne a Dudinciach; 08. - 09. marec 2012.  

Článok spracoval Marián Dukes, Slovenský CHOV.

Minerálna výživa je jedným z limitujúcich faktorov reprodukcie a produkcie dojníc. Hoci sa jej oproti minulosti venuje zvýšená pozornosť (najmä v špiškových chovoch), stále je viac na programe dňa kvantita ako kvalita poskytovanej minerálnej výživy. Je totiž veľmi dôležité, aké zdroje jednotlivých minerálov máte k dispozícii (najmä z hľadiska ich dostupnosti pre dojnice).

Minerálna výživa bola v poslednej štvrtine minulého storočia akousi Popoluškou aj z hľadiska výskumu a publikovania jeho výsledkov pre prax. Posledná veľká práca bola zverejnená v roku 1975. Nová etapa v minerálnej výžive dojníc začala v roku 2001 so vznikom amerického systému NRC. Odvtedy bolo publikovaných mnoho vedeckých článkov i monografií, ktoré sa venovali tejto problematike.

Rozličné miesta vstrebávania

Podľa výsledkov najnovších štúdií sa jednotlivé minerály vstrebávajú v rozličných častiach tráviacej sústavy. Kým napríklad v pažeráku a sleze sa nevstrebávajú žiadne minerály, v bachore sa vstrebáva až 6 prvkov (vápnik, fosfor, horčík, sodík, chlór a draslík). O dva prvky menej absorbujú črevá (Ca, P, Mg a K) a obličky (Ca, Na, Mg a K). Kniha je schopná cez svoju stenu prepustiť trojicu minerálov (Ca, Mg a Na) a čepiec len 2 minerálny prvky (Mg a Na). Táto rozmanitosť vstrebávania je veľmi rozdielna od monogastrov.

Minerálmi kŕmime dva organizmy

 Pri koncipovaní nového pohľadu na minerálnu výživu dojníc si treba uvedomiť, že " minerálkou" kŕmime dva organizmy, ktoré síce žijú v symbióze, ich potreby sú však v tomto smere rozličné (rozdielna je tiež ich schopnosť tráviť jednotlivé zdroje minerálov). Napríklad vápnik z lecerny je slabo dostupný pre bachorovú mikroflóru, pre zviera je to však veľmi stráviteľný zdroj tohto prvku. Ak by sme sa pozreli bližšie na potreby bachorovej mikroflóry, pre tú je potrebný najmä horčík, síra a fosfor. Prečo je to tak? Spomínané prvky zlepšujú trávenie celulózy v bachore, čím je pre mikroflóru dostupnejšia aj energia kŕmnej dávky. Tiež pomáhajú vytvárať esenciálne sírne aminokyseliny (napr. metionín), z kotorých sa syntezujú aj bielkoviny mlieka.

Rozličné vstrebávanie minerálov podľa pôvodu

Podobne ako pri ostatných minerálnych prvkoch, aj pri fosfore sa stretávame s rozličnou mierou dostupnosti pre rôzne krmivá. Podobné je to aj s minerálnymi doplnkami. Napríklad pri porovnávaní dostupnosti monokalcium  a dikalciumfosfátu je potrebné vziať do úvahy, že kým prvý z nich sa najlepšie vstrebáva pri pH okolo 5 - 7 (do hornej hranice tohto intervalu zapadá aj fyziologické pH bachora), druhý má optimum tohto parametra pri hodnote pH okolo 10. To činí dostupnejším pre bachorovú mikroflóru práve monokalciumfosfát. Podobné je to aj pri síre: Kým sírany majú 100 % - nú dostupnosť, čistá síra má stráviteľnosť len 2 - 3 %.

Zvieratá nežerú percentá, ale gramy

 Výživarské tabuľky uvádzajú potrebu zvierat, resp. dávky jednotlivých marko a mikroprvkov v percentách. Vzhľadom na už spomínanú rozličnú dostupnosť jednotlivých zdrojov minerálov je však adekvátnejšie zaoberať sa nie podielom, ale absolútnym obsahom a stráviteľnosťou týchto dôležitých komponentov v kŕmnej dávke jednotilivých kategórií a produkčných skupín HD. Ako vraví pán Colturato, kravy totiž nežerú percentá, ale gramy. Ďalším faktorom, ktorý treba zohľadňovať pri nápočte potrieb minerálov, je reálny príjem sušiny zvieraťom. Napríklad čerstvo otelená dojnica s predpokladanou produkciou mlieka 40 l má nekalkulovaný príjem sušiny 25 kg. V prípade, že je reálny príjem sušiny len 20 kg, jej potreby (vrátane minerálov) sú nedostatočne saturované. Napríklad pri vápniku by naplnila svoju potrebu len na 75 %, pri fosfore len na 78 a pri síre na 80 %. Nehovoriac o tom, že tieto údaje platia pre potreby zvieraťa. Ak by sme brali do úvahy potreby bachorovej mikroflóry, v prípade vápnika by sme ju prekrmovali na 154 %. Pri fosfore a síre by sme dodali len 76 % ich denne potreby. Pán Colturato používa počítačový program, ktorý pri mineráloch indikuje farebne prekŕmenie, správne kŕmenie, resp. nedokŕmenie jednotlivými makrominerálmi. Pri demonštrácii zásahu do jednej kŕmnej dávky ukázal, že pôvodné parametre boli nastavené tak, že prekrmovanie bolo prakticky pri všetkých sledovaných mineráloch okrem síry (nedokrmovanie) a sodíka (vyrovnaná bilancia). To bola dávka pre vysokoprodukčné dojnice. Podobná, i keď o niečo lepšia, bola situácia v skupine nízko produkčných dojníc, kde pribudla správna bilancia dennej dávky fosforu. Kritické je, samozrejme, i nedokrmovanie dojníc minerálmi. Prekrmovanie nie je možné chápať inak ako vyhadzovanie peňazí do vzduchu.

Hypoklcémia je zväčša neviditeľná,

pretože viac ako 45 % dojníc má "len" subklinickú hypokalcémiu. Prečo hovoríme o vápniku? Práve tento makroprvok má veľký vplyv na správne fungovanie produkcie a reprodukcie dojníc. Je to najmä vďaka jeho vplyvu na motilitu svaloviny bachora a reprodukčného aparátu. Keď bachor nepracuje adekvátne, zníži sa príjem sušny kŕmnej dávky, zviera následne začína mobilizovať svoje tukové zásoby. Pri rýchlej mobilizácii tukových rezerv je však vysoké riziko vzniku ketózy. Následkom ketózy zas klesá produkcia mlieka. Vplyv na plodnosť sa prejavuje prostredníctvom zníženej motility svaloviny maternice. Následkom býva nedostatočné odlučovanie placenty (hrozí zadržanie lôžka) a zhoršuje sa involúcia maternice. To ohrozuje ich pripravenosť na insemináciu po otelení. Nedostatočná involúcia maternice môže vyústiť až do metritíd rôzneho stupňa. Ich liečba je zdĺhavá a finančne nárjočná. Pre kontrolu minerálneho profilu kráv v stáde je najschodnejšie odoberanie vzoriek moču a ich analýza. Dr.Colturato odporúča odobrať 2 vzorky moču: Jednu cca týždeň pred otelením a druhú týždeň po otelení. Porovnaním aktuálneho obsahu jednotlivých minerálov s odporúčanými zistíme, ako sú na tom naše dojnice. takže odoberanie a analýza moču v správnom čase môže nielen identifikovať problémy, ale aj pomôcť predchádzať ich vzniku. Jednou z možných stratégií prevencie hypokalcémie je podávanie iónových solí v období pred otelením. Ďalšou možnosťou (tentokrát po otelení) je viacnásobné drenčovanie dojníc ako dobrý štart do laktácie (aj z hľadiska suplementácie minerálmi).

Manažment funkčnosti bachora vo vzťahu k minerálom

Pán Colturato predstavil pomerne zložitú schému vyjadrujúcu vzťah medzi minerálmi a pH bachora. Podstata problému je však veľmi prostá. Napríklad sodík ovplyvňuje pH bachora, ďalej nedostatok fosforu môže spôsobiť až 23 % - nú redukciu populácie bachorovej mikroflóry (Dias a kol. 2009); zvýšený obsah draselných solí v kŕmnej dávke má za následok pokles obsahu tuku v mlieku (Harrison a kol., 2009). Tento poznatok je možné využiť na elimináciu tepelného stresu, ktorý znižuje obsah tuku v mlieku.

Mikroelementy - keď malé predchádza veľkým problémom

Nedostatočná aplikácia mikroprvkov má v podstate najväčší vplyv na reprodukciu, zdravotný stav vemena a končatín. Ako najvodnejšia sa podľa aktuálnych štúdií ukazuje ich organická forma. Napríklad nedostatok selénu môže prispieť k zadržaniu placenty. Čas vypudenia placenty bol pri podaní organického selénu o polovicu kratší ako pri jeho anorganickej forme (Lawrence a kol., 1999). Harrison a Hancock (1999) zistili pri súčasnom podávaní organického selénu a vitamínu E redukciu počtu prípadov zadržanej placenty (na 10 %, oproti 32 % pri kontrole a 28 % len vitamín E). Po podaní organickej formy selénu došlo k zníženiu výskytu prípadov zadržania placenty o 50 %, skrátila sa servis perióda o 9 dní. Pri nákladoch na kŕmny deň dojnice vo výške 12 EUR to predstavuje úsporu 108 EUR. Organické formy menirálov skrátili čas nástupu prvej ruje na 57 dní (pri anorganických nastúpila prvá ruja 67 dní po otelení - Wertz a kol., 1997). Organický selén má podľa početných štúdií pozitívny vplyv aj na výskyt mastitíd. Podávanie organického selénu preukázne znížilo počet somatických buniek (Foltys a kol., 2004) a tiež výskyt nových mastitíd po otelení (Spain, 1993). Pritom "cena" jednej mastitídy tiež nie je zanedbateľná (364 USD/prípad). Ide pritom o komplexný problém, keďže jej výskyt je úzko spojený aj s poruchami plodnosti. Ďalším problémom súvisiacim s nedostatkom nikroprvkov je krívanie dojníc. Týmto problémom dokáže predchádzať adekvátna dávka organického selénu. Pri jeho používaní došlo až k 24 % - nej redukcií počtu prípadov krívania v stáde (Harris a Eliott; 1995). krívanie v priemere zvyšuje 2,14 - krát pravdepodobnosť narušenia ovariálnej cyklicity (pri ťažkých prípadoch až 3,5 - krát). Kumulované straty súvisiace s jedným prípadom krívania boli vyčíslené na 354 USD, pričom strata súvisiaca priamo s poklesom plodnosti bola stanovená na 92 USD (vyšší inseminančný index a dlhšie medziobdobie).