Technologická disciplína ako základ kvalitnej kukuričnej siláže

Ing. Peter Lukáč

Kukuricu možno v našich zemepisných šírkach považovať v chove hovädzieho dobytka za najvýznamnejšiu kŕmnu plodinu. Kukuričná siláž je krmivo glycidového charakteru, preto je najdôležitejšie ako získame maximálny výnos sráviteľnej energie pri zbere kukurice. Okrem výnosu stráviteľnej energie hrá pri vysokoprodukčných dojniciach veľmi dôležitú úlohu aj koncentrácia energie (6,3 - 6,5 MJ NEL/kg sušiny).

Výber hybridu

Začiatkom snaženia o výrobu kvalitných kukuričných siláží by mal byť správny výber silážneho hybridu pre danú pôdu a lokalitu, čím možno ovplyvniť termín zberu a do určitej miery aj kvalitu siláží  a živinovú vyrovnanosť. Momentálne je na trhu množstvo čisto silážnych hybridov označovaných ako "stay green", ktoré sa vyznačujú pomalším dozrievaním zvyšku rastliny a v silážnej zrelosti pri sušine 32 - 35 % sa dosahuje aj fyziologická zrelosť zrna (štádium voskovej zrelosti zrna pri obsahu sušiny 55 - 60 %). Tento fakt má za následok dostatok vodorozpustných cukrov v stonkách a listoch potrebných na rýchle naštartovanie fermentácie. Vysoká objemová hmotnosť a vysoký podiel šúľkov umožňujú pri požadovanej rezanke dobré utlačenie silážovateľnej hmoty, čo je najdôležitejším predpokladom úspešnej fermentácie.

Dĺžka rezanky

Dĺžka rezanky je dôležitý faktor ovplyvňujúci jednak kvalitu siláži, ale tiež aj fermentačné procesy v bachore prežúvavca. Z hľadiska silážnej fermentácie je požiadavka na čo najkratšiu rezanku s rozdrveným zrnom. Rezanie a drvenie umožňuje uvoľniť bunkové šťavy, ktoré sú zdrojom živín pre baktérie mliečneho kvasenia, čo umožňuje ich rýchlejšiu aktivitu a s tým spojenú väčšiu produkciu kyseliny mliečnej, ktorá zabezepečuje rýchlejší pokles pH pod 4, aby sa zabránilo množeniu kvasiniek a plesní. Avšak z pohľadu fyziologickej funkcie bachora sú žiaduce častice väčšie ako 8 mm, aby sacharidy vlákniny mohli plniť aj svoju štrukturálnu funkciu hlavne pri vysokoprodukčných kŕmnych dávkach s vysokým podielom jadrových krmív. Danou štrukúrou sa eliminuje vznik bachorových metabolických porúch (acidózy). Z uvedených dvoch hľadísk treba nájsť kompromis a z pohľadu praktických skúseností možno odporučiť rezanku pri optimálnej sušine (32 - 35 %) na 10 mm s narušením zrna min. 90 %.

Naskladnenie

Ak chceme zberať silážnu kukuricu v čase najvyššej výživnej hodnoty, rýchlo naskladniť a uzavrieť silážne sklady, je potrebné dobre zorganizovať všetky operácie, ale najmä správne zostaviť a kapacitne zladiť zberovú linku. Treba mať na pamäti, že v teplých dňoch hmota stráca 1 - 2 % sušiny denne, čo má za následok zníženie stráviteľnosti vlákniny z dôvodu zvyšovnania obsahu lignínu. V našich podmienkach sú na skladovanie siláží najčastejšie používané silážne žľaby. Pred začiatkom silážovania je potrebné žľaby poriadne vyčistiť, vydenzifikovať a opraviť, resp. utesniť vzniknuté trhliny na stenách žľabov, aby sme zabránili prenikaniu vzduchu do silážnej hmoty zo stien žľabov. Dĺžka naskladňovania, sila a intenzita utláčania kukurice v značnej miere ovplyvňuje kvalitu fermentácie, výšku strát živín, ale aj ich stráviteľnosť. Za optimálne podmienky možno považovať kontinuálne a nepretržité naskladňovanie silážneho žľabu pri dokonalom vrstvení a utláčaní hmoty. Pri prerušovanom naskladňovní za uspokojivú dobu silážovania sa považuje obdobie 2 - 3 dni. Ak toto obdobie nie je možné dodržať, treba hľadať riešenie či už prehradením veľkokapacitných silážnych žľabov, alebo  zvýšením počtu strojov potrebných na dodržanie doby naskladnenia žľabu. Pri viacdennom naskladňovaní je potrebné naskladniť denne dostatočne vysokú vrstvu hmoty (60 -80 cm), čím sa zemedzí prístupu vzduchu do predchádzajúcich vrstiev, v ktorých už prebieha fermentačný proces. Najčastejším problémom býva nedostatočný počet utláčacích mechanizmov v jame a tým aj nedostatočné utlačenie hmoty. Kvalitu utláčania si môžeme overiť v nasledujúci deň rukou v hĺbke 50 cm.Kvalitne utlačená hmota by mala mať porovnateľnú teplotu s okolitým prostredím. Veľmi často sa totiž stáva, že z dôvodu objednania si služieb poskytujúcich rezanie hmoty vysokovýkonnými rezačkami sú farmári nútení urýchliť vrstvenie a utláčanie v jame, čím sami seba pripravujú o kvalitnú, dobre sfermentovanú, ako aj dobre stráviteľnú hmotu. Za ideálne sa považuje rovnomerné rozvrstvenie čerstvej hmoty na výšku 15 - 20 cm, ktorú hneď utláčame. Hmota v hrubšej vrstve sa nedostatočne utlačí čo spôsobuje nedokonalé vytlačenie vzduchu a následne dochádza k aeróbnej degradácii a zahrievaniu hmoty s negatívnymi dôsledkami.

Hermetické utesnenie

Vzduchotesné uzatvorenie silážnej jamy silážnou plachtou je nevyhnutným finišujúcim opatrením pre výrobu kvalitnej siláže s dlhodobou skladovateľnosťou a minimálnymi stratami živín spôsobenými sekundárnou fermentáciou. Ak má silážna plachta splniť svoje poslanie, musíme dbať na jej správne založenie hlavne pri stenách žľabu, aby nedochádzalo k prenikaniu vzduchu a vody do silážnej hmoty hlavne pri stenách žľabu, aby nedochádzalo k prenikaniu vzduchu a vody do silážnej hmoty hlavne v okrajových vrstvách. Pri nesprávnom založení plachty veľmi často dochádza k zaplesneniu okrajových vrstiev, ktoré spôsobujú nemalé straty objemu, ale zhoršujú aj kvalitu okolitej hmoty vplyvom mykotoxínov. Treba si uvedomiť, že niektoré druhy plesní produkujú mykotoxíny, ktoré sú schopné prejsť až do dvoch metrov od zdroja zaplesnenia, čo v mnohých prípadoch môže znehodnotiť celý obsah silážného žľabu z pohľadu zdravotnej nezávadnosti siláže. Okraje plachty je potrebné zaťažiť pieskom alebo zeminou, aby neprenikal vzduch pomedzi pneumatiky. Na povrchu rozmiestniť vrecia s pieskom alebo pneumatiky rovnomerne, aby nedochádzalo k vlneniu a následnému roztrhnutiu plachty následkom vetra. Správnym technologickým postupom pripravíme kvalitnú kukuričnú siláž, ktorá je po 4 týždňoch vykvasená a stabilizovaná. Takáto siláž dosahuje pH 3,8 - 4,2 v závislosti od obsahu sušiny. Spôsob a množstvo vyberanej siláže môže ovplyvniť kvalitu kukuričnej siláže nežiaducim smerom. Po otvorení žľabu dôjde ku kontaktu silážnej hmoty so vzdušným kyslíkom, následkom čoho vzniká sekundárna fermentácia, čo môže spôsobiť značné straty živín a sušiny. V kukuričnej siláži, ktorá má ešte pomerne vysoký obsah neprekvasených cukrov dochádza k ich sekundárnej fermentácii na oxid uhličitý a vodu za značného uvoľňovania tepla, čo spôsobuje jej značné zahrievanie. Straty hmoty a živín dosahujú až 20 %!!! Nevhodné na vyberanie siláží sú rôzne nakladače, ktoré narúšajú a prevzdušňujú odberovú stenu. Na strešné vyberanie siláže zo žľabu sú vhodné frézy, alebo rôzne typy vykrajovačov, ktoré zanechávajú nenarušenú a rovnú odberovú stenu.

Záver

Z uvedeného hľadiska sa treba pozerať aj na využívanie silážnych prípravkou na konzervovanie kukurice, ktoré usmernením fermentácie a zrýchlením nástupu acidity zabezpečujú zníženie strát živín a sušiny. Ako už bolo na úvod povedané, kukurica je ľahko silážovateľná plodina, ktorá má väčšie problémy so sekundárnou fermentáciou v dôsledku vyššieho množstva neprekvasených cukrov. Z tohto dôvodu by som sa zameral skôr na silážne produkty, ktoré dokážu cielene zabezpečiť pomer kyselín na zvýšenie aeróbnej stability siláží. Ide hlavne o kmene baktérií, ktoré produkujú kyselinu propiónovú (napr. Propionibacterium acidipropionici), alebo kyselina octová (napr. Lactobacillus buchnerii). Tieto kyseliny účinne eliminujú sekundárnu fermentáciu, no treba si však uvedomiť, že kyselina octová v TMR znižuje príjem krmiva.