Technológie, výživa a starostlivosť o zdravie ošípaných

04.07.2012 09:10

Ing. Štefan Kredatus

Aby ošípaná dokázala dosiahnuť čo najvyššiu úžitkovosť, musí mať pre to vytvorené čo najoptimálnejšie podmienky ustajnenia. S rastom genetického potenciálu ošípaných stúpa ich intenzita rastu a úžitkovosti a tým aj ich nároky na welfare. Ošípané s vyšším genetickým potenciálom citlivejšie reagujú na teplotu, prúdenie vzduchu, plochu ustajnenia a kvalitu krmiva.

Tabuľka č. 1: Optimálna teplota pre jednotlivé kategórie ošípaných.

Kategória

Živá hmotnosť v kg

Optimálna teplota v °C

Ciciaky

 

 

Odstavčatá

 

 

 

Predvýkrm

 

Výkrm

 

 

Prasné prasnice

 

 

 

Laktajúce prasnice

 

Kance

 

 

< 2

< 5

 

< 8

< 10

10 – 15

 

15 – 30

 

30 – 60

60 – 120

 

 

Reštrikčné kŕmenie

Skupiny na slame

 

 

32

28

 

28

26

22

 

20

 

18

16

 

18

15

 

16

 

 

18

                                                                  Whittermore, 1998

 

Tabuľka č. 2 Potreba energie a krmiva (12,5 MJ ME/kg) pri znížení teploty pod termoneutrálnu zónu.

Hmotnosť v kg

Optimálna teplota v °C

Teplota pod termoneutrálnu zónu v °C

Potreba ME na dobilancovanie energie v MJ/d

Potreba krmiva na dobiloancovanie energie v g/d

      100

        16 

           3

         1,14

            91

           4

         1,52

         121,5

           5

          1,9

          152

 

Optimálna teplota ustajnenia ošípaných závisí od ich hmotnosti, pričom termoneutrálna zóna predstavuje 1°C nad alebo pod optimálnu teplotu. Je nutné si uvedomiť, že ošípané sa nepotia, a tak výdaj tepla riešia cez dýchací systém (dýchacie a srdcovo - cievne problémy). Znížením teploty pod termoneutrálnu zónu sa znižuje intenzita rastu a zhoršuje konverzia krmiva. V tomto prípade je veľmi účinná výživa s vysokým obsahom vlákniny, pretože pri jej fermentácii sa uvoľňuje oveľa viac tepla ako pri trávení tukov. Pri zvýšení teploty nad termoneutrálnu zónu ošípané nedokážu uvoľniť dostatočné množstvo tepla do priestoru, čím sa znižuje príjem krmiva. Príjem sa znižuje asi o 1 g na kg živej hmotnosti a 1 °C nad termoneutrálnu zónu (tabuľka č. 3).

Tabuľka č. 3: Príjem krmiva pri zvýšenej teplote nad termoneutrálnu zónu.

Hmotnosť v kg

Teplota nad termoneutrálnu zónu v °C

Spotreba v kg/d

FCR

Prírastok v kg/d

         100

          10

         - 1

       2,8

       - 0,36

           5

        - 0,5

       2,8

       - 0,18

           3     

        - 0,3

       2,8

       - 0,11

 

V jednom a druhom prípade chovateľ ekonomicky stráca prírastok ž.hm., zhoršuje konverziu krmiva, stúpajú náklady na výživu či rastie mortalita a mobidita. Tieto problémy sa potom riešia úpravou výživy, vykurovaním alebo cirukáliou vzduchu. Pri prasniciach, každý 1°C nad 20°C znižuje príjem krmiva o 170 g, čo predstavuje asi 2,3 MJ ME (Black a kol., 1993). Pri prepočte na telesnú hmostnosť 160 kg až 360 kg, je to 1,9 až 3,5 MJ ME/°C. V praxi to má za následok nižší index oplodnenosti, nižšiu hmotnosť vrhu, nižšiu mliekovosť a vyššie odbúravanie telesného tuku počas laktácie. Vidal a kol. (1989) uvádzajú, že strata 1 kg živej hmotnosti v dôsledku zvýšenej teploty je výsledkom zníženého príjmu 60 MJ ME. Ak kŕmna zmes obsahuje 13,5 MJ ME, tak to predstavuje až 4,5 kg krmiva. Z predchádzajúcich údajov vyplýva, že zvýšenie alebo zníženie teploty nad alebo pod termoneutrálnu zónu vedie k značným ekonomickým stratám. V praxi sa stretávame s mnohými odporúčaniami týkajúcimi sa optimálnej teploty pre jednotlivé kategórie ošípaných. Tieto odporúčania sa pre niektorých chovateľov stali dogmou. Máloktorý chovateľ si však uvedomuje, že optimálna teplota je ovplyvnená viacerými faktormi. Ich podcenenie vedie k finančným stratám spôsobeným spotrebou krmiva, konverziou, nákladmi na vykurovanie. Každá ošípaná má určitý kalorický výkon - je zdrojom tepla (H). Tento kalorický výkon je sumou energie potrebnej na záchov, rast mäsa a tuku, produkciu mlieka. Je ovplyvnený prírastkami, produkciou mlieka a energetickou hodnotou krmiva (tabuľka č. 4).

Tabuľka č. 4: Produkcia tepla (H) a optimálna teplota (Tc) v závislosti od prírastkov ž.h.m. ošípaných.

Hmotnosť v kg

Spotreba v kg/d

ME krmiva v MJ/kg

Prírastok mäsa v g/d

Prírastok tuku v g/d

Prírastok v g/d

Produkcia tepla (H) v MJ/d

Tc v

°C

  20

 1,04

 13,8

  88,39

  104,9

   567

   8,45

22

  20

 1,13

 13,8

   96

   114

   609

   8,93

21,6

 

Závislosť optimálnej teploty od kalorického výkonu môžeme potom vyjadriť nasledovnou rovnicou:

Tc = 27 - 0,6 H,

kde Tc je optimálna teplota v °C a H je uvoľnené teplo v MJ/d. H je najnižššie pri malých ošípaných a najvyššie v poslednej fáze výkrmu a prasníc.                                                                           

H = ME - (23 Pr + 39Lr) (Whittermore, 1998),

kde Pr je danný prírstok mäsa (kg/d) a Lr je denný prírastok tuku (kg/d), ME je denný príjem metabolizovateľnej energie v MJ. Z tabuľky č. 4 vyplýva, že zvyšovaním prírastkov ž.hm. pri tej istej úrovni výživy sa znižuje optimálna teplota pre danú kategóriu ošípaných. V tomto prípade je to asi  0,4 °C, avšak v prepočte na celý rok je to značná úspora na nákladoch za energiu. Oveľa markantnejšie rozdiely sú pri vyšších kategóriách zvierat. Chov ošípaných je ekonomicky veľmi náročný. Najvyššie náklady predstavujú energie a krmivá. z toho dôvodu je dôležité mnimalizovať nákldy na energie i krmivá, k tomu však iba "dobré zootechnické oko" nestačí. Je dôležité vedieť nároky ošípaných, ich genetický potenciál a zrátať si cenu 1 J energie krmív aj energií používaných na vykurovanie či chladenie objektov.