Tréning a výživa koní

22.06.2011 08:12

Ing. Štefan Kredatus

Aby sme pochopili ako správne kŕmiť koňa, musíme rozlišovať na aký druh práce ho používame a poznať jeho nutričné potreby. Vytrvalostný kôň dokáže zvládnuť 30 km v priebehu 3 hodín, dostihové kone dobehnú do cieľa za pár minút. V jednom i druhom prípade dokáže výživa výraznou mierou ovplyvniť výkon, t.j. rýchlosť koňa. V prípade krátkej, intenzívnej záťaže je zviera nútené na výrobu energie vyberať zdroj energie pre anaeróbne spaľovanie. Pri dlhodobej záťaži zviera v maximálnej miere využíva aeróbny spôsob spaľovania energie. Pokiaľ chceme určitý výkon, musíme počítať s dostatočným množstvom vhodného ,,paliv".

Svalové vlákno potrebuje pre svoju kontrakciu energiu. Jedným zdrojom tejto energie je ATP (adenozín trifosfát). ATP je uložený priamo v svalových vláknach, pričom po odštiepení jednej molekuly fosforu sa uvoľňuje energia. Existuje niekoľko faktorov, ktoré určujú voľbu ,,paliva“ a spôsob jeho spaľovania na ATP.

Medzi tieto faktory patria:

  • typ svalového vlákna,
  • rýchlosť a doba trvania výkonu,
  • tréning,
  • Druh krmiva.

Kôň má tri základné typy svalových vlákien – I, II A a II B. Vlákna typu I sú pomalé, červené, zatiaľ čo vlákna typu II A a II B sú rýchle, biele. I a II a vlákna štiepia zdroje energie aeróbne. II B vlákna majú nízku aeróbnu kapacitu a pre tvorbu energie využívajú anaeróbnu glykolýzu. Je známe, že rôzne plemená koní majú rôzne percentá typov svalových vlákien. Napríklad kone plemena quarter horse majú zvyčajne viac vlákien typu II A a II B a menej vlákien typu I ako arabský kôň. To by mohlo vysvetľovať, prečo je arabský kôň známy ako vytrvalostný. Je to dôležité pre vhodný výber koňa podľa spôsobu jeho využitia. Na začiatku tréningu alebo chôdze pracujú svaly pomaly a vynakladajú relatívne málo ATP. Pri tejto záťaži sa aktivujú vlákna typu I a tvorba energie prebieha aeróbne. Pri tejto rýchlosti sa spaľuje hlavne tuk. Prechodom do klusu a cvalu svalové vlákna typu I to už nie sú schopné zvládnuť a aktivujú sa svalové vlákna typu II A. Tieto vlákna sú tiež aeróbne, ale ako zdroj energie využívajú tuk a glykogén. Glykogén alebo glukóza môžu byť dvakrát rýchlejšie metabolizované ako tuk, a ako sa zvyšuje rýchlosť, tuk sa stáva pomalým zdrojom energie. V pokluse sa aktivujú vlákna typu II B. Pri tejto rýchlosti požiadavky na tvorbu ATP už prekročili schopnosť koňa dodávať primerané množstvo kyslíka do svalov na výrobu kyslíka aeróbnou cestou. Začína prevládať anaeróbna fosforylácia, hromadí sa kyselina mliečna a znižuje sa pH svalov. Dochádza k postupnej únave (Duren 2008).

Tabuľka č. 1: Percentuálne zloženie svalových vlákien koní.

 

Typ I

Typ II A

Typ II B

Top vytrvalostné

40

55

5

Top dostihové

6

54

40

Arabské kone

20

50

30

Angl. plnokrvníky

12

53

35

Quarter horse

8

50

42

 

Tabuľka č. 2: percentuálny zdroj energie výkonu koňa.

 

Kreatínfosfát

Glykolytická fosforylácia (anaeróbne)

Oxidatívna fosforylácia (aeróbne)

Šprint (barrel racing)

95

4

1

Dostihy: 1000 m

25

75

5

1600 m

10

80

10

2400 m

5

70

25

Endurance

1

5

94

Parkúr

15

65

20

   

 Pri aeróbnom spaľovaní vyprodukuje kôň 600-krát viac energie ako pri anaeróbnom. Energetické nároky vytrvalostných koní sú kryté hlavne aerobným spaľovaním živín. Preto únava vytrvalostných koní je spôsobená hlavne vyčerpaním zásob glykogénu a triglyceridov.

Využívanie aeróbneho alebo anaeróbneho metabolizmu koňa sa dá ovplyvniť správnym tréningom. Čím je kôň trénovanejší, tým viac práce zvládne na aeróbny metabolizmus. Nevzniká pritom značné množstvo kyseliny mliečnej, neznižuje sa pH svalov, nedochádza k únave koňa. Je dobré začať s pozvoľným – aeróbnym – tréningom, po rovine a postupne prechádzať do vyšších rýchlosti a záťaže, kedy kôň už nemusí pracovať anaeróbne. Hlavným zdrojom energie koní sú škrob, tuky, bielkoviny a vláknina. Najvyšší obsah škrobu má kukurica, potom jačmeň a ovos. Škrob je primárnym zdrojom pre tvorbu glykogénu. Výsledkom trávenia škrobu je zvyšovanie hladiny glukózy a inzulínu v krvi dva najdôležitejšie faktory pre tvorbu glykogénu. Svalový glykogén je hlavným energetickým zdrojom, pretože sa uvoľňuje pri aeróbnom i anaeróbnom metabolizme. Hlavne pri vytrvalostných koňoch hypoglykémia môže byť zdrojom únavy.Rôzne oleje, semená olejnín sú hlavným zdrojom tukov pre kone. V porovnaní s obilninami obsahujú 3-krát viac energie. Kŕmenie tukov zlepšuje mobilizáciu telesných rezerv tukov počas náročnej práce koňa v dôsledku vyššej aktivity enzymatických systémov. Lepšie využívanie tukov má za následok šetrenie svalového a pečeňového glykogénu. Dobrým doplnkom energie sú tuky. Tuky poskytujú približne 36 J energie v jednom grame. Je možné použiť živočíšne i rastlinné tuky. Stráviteľnosť živočíšneho tuku sa pohybuje od 88 do 92 %. Rastlinné oleje ako kukuričný, sójový, palmový olej dosahujú až 94 %-nú stráviteľnosť. Kone majú najradšej kukuričný olej (Davenport a kol., 2002). Jedným z vhodných zdrojov tuku, ale aj tzv. zlatej vlákniny pre kone sú otruby z ryže. Obsahujú až 20 % tuku. Ich nevýhodou je obrátený pomer vápnika a fosforu, častý výskyt mykotoxínov. Ďalšími vhodnými zdrojmi sú semená slnečnice a ľanu. Výsledkom trávenia vlákniny sú unikané mastné kyseliny. Z nich sa potom môže syntetizovať glykogén alebo sa priamo zapájajú do energetického metabolizmu. Výhodou vlákniny je postupné uvoľňovanie energie, čo je dôležité pri vytrvalostných koňoch. Kôň je náročný nielen na kvantitu, ale zvlášť na kvalitu bielkovín v krmive. Nedostatočná kvalita bielkoviny vedie ku katabolizmu telovej bielkoviny, zvlášť pri enormnej záťaži koňa. Vysoká kvalita bielkoviny znižuje záťaž pečene a obličiek, čo je kritické pri zdravotných problémoch alebo rekonvalescencii. Lyzín a treonín sú považované za limitujúce aminokyseliny (Thompson, Kent, 1997). Obsah bielkovín v obilninách sa pohybuje od 8 do 12 %. Pre niektoré kategórie koní je preto nutné pridávať bielkovinové krmivá. Najbežnejšími sú sója, ľanové semeno, sušená srvátka alebo ich kombinácia. Dôležitou súčasťou výživy koní sú minerálne látky a vitamíny. Ideálny pomer Ca : P je 1,2 – 1,6 : 1. Avšak ani vyšší pomer (3 : 1) nemá negatívny vplyv na koňa (Kraselt a kol., 2002). Z mikroprvkov je vhodné používať železo, meď, zinok a selén aj v organickej forme. Zvyšuje sa ich využiteľnosť a dostupnosť pre organizmus. Z vitamínov sa v najväčšej miere pridávajú vitamíny A, D, E. Jednou z hlavných príčin pridávania vitamínu A je to, že kôň vo veľmi malej miere dokáže premeniť beta karotén na aktívny vitamín A. Vitamín D je veľmi dôležitý pri absorpcii a využitiu Ca a P. Vitamín D dokáže kôň syntetizovať z prekurzorov sériou reakcií v koži stimulovaných slnečným žiarením. Určité množstvo vitamínov B je kôň schopný syntetizovať v slepom čreve. Vitamín E a selén sú dôležité antioxidanty. Výkon koňa je ovplyvnený nielen zdrojom energie, ale i spôsobom jej využitia. Podľa toho, či sa využívajú tuky, cukry, bielkoviny, anaeróbne alebo aeróbne spaľovanie, mení sa výkon koňa i nástup únavy. Pokiaľ chceme dosiahnuť určitý výkon koňa, musíme zabezpečiť primeranú výživu a naučiť ho dobre pracovať aeróbne i anaeróbne, t.j. správny tréning.