Úspešná výroba mlieka - ako na to?

22.06.2011 08:38

MVDr. Marian Fabiš, PhD. 

Súčasná situácia vo sfére výroby surového kravského mlieka kladie vysoké nároky na tých prvovýrobcov, ktorí nesmierne ťažké obdobie uplynulého a aj predošlého roka zvládli a výrobu nezrušili. Vyrábať mlieko za ekonomických podmienok nedávneho obdobia (mám na mysli predovšetkým nízku nákupnú cenu mlieka) prinútilo tých, ktorí výrobu mlieka s enormným vypätím síl držali, intenzívne pátrať a vyhľadávať dostupné rezervy a tieto aj využívať. Niektorí chovatelia siahali po jednorazových riešeniach, iní pristupovali k zvýšeniu efektívnosti chovu dojníc a výroby mlieka systémovo, prípadne zvolili kombináciu jednorazových a systémových riešení.

Predpokladám, že drvivá väčšina tých, ktorí prežili až doposiaľ, to s chovom dojníc myslia naozaj úprimne a seriózne. Tomu nakoniec zodpovedajú a a budú musieť zodpovedať ich prístupy k zlepšovaniu efektivity v súčasnej (a zdá sa, že aj budúcej) nie ľahkej situácii v oblasti výroby kravského mlieka na Slovensku. V tomto kontexte je jasné, že cieľom úspešného producenta mlieka je dosahovať čo najvyššiu (najlepšie maximálne možnú) výkonnosť dojníc (produkčnú a samozrejme, aj reprodukčnú). Dosiahnuť takýto stav dojníc vyžaduje vysokú úroveň výživy, kvality krmív, kvalitu technológii a pracovných postupov v nich používaných, manažovania stáda, zdravia a pohody chovaných zvierat. Optimálna súhra a vzájomné interakcie týchto premenných veličín v konečnom dôsledku vyústia do situácie, ktorej logickým dôsledkom je vysoká efektívnosť výroby mlieka. To je cieľ každého chovateľa dojníc na celom svete, nielen na Slovensku. V predošlých vetách načrtnutý obraz je lákavý a na prvý pohľad je možné ho kombináciou vhodne zvolených slov veľmi jednoducho zostaviť. V reálnom živote však tento obraz pozostáva z veľkého počtu menších či väčších úkonov, rozhodnutí a aktivít tvoriacich nesmierne zložitú mozaiku každodenného života farmy či podniku. Ak je súbor týchto „čriepkov“ zmontovaný s potrebným citom a umom zo strany ľudí zainteresovaných a zodpovedných za chod podniku, má podnik vyhrané. Obraz je jasný a čistý. Ak súhrn „čriepkov“ je chaotický, výsledok je slabý až zúfalý. Orchester hrá falošne a s jeho výkonom nie je nik zo zainteresovaných spokojný. Pri produkčnom ochorení dojníc ide o súborné označenie porúch metabolizmu v kombinácii s organovými ochoreniami. Majú úzky súvis s vysokou produkciu zvierat (vysokoprodukčné dojnice). Často bývajú vyvolané pôsobením negatívnych faktorov vonkajšieho prostredia. Prevažne sú však dôsledkom nerovnováhy medzi príjmom a výdajom živín a metabolitov potrebných pre zabezpečenie zdravia produkcie a reprodukcie. Chovateľská verejnosť dobre vie o aké ochorenia ide a ich výpočet je dosť dlhý. Patria sem napríklad poruchy trávenia v predžalúdkoch (jednoduchá indigescia, akútna a subakútna bachorová alkalóza a hniloba bachorového obsahu), ochorenia slezu (dilatácia a dislokácia slezu, zápal slezu, slezový vred), ochorenia pečene (steatóza, zápal, pečeňové abscesy, pečeňová kóma), poruchy acidobázickej rovnováhy, poruchy energetického maetabolizmu (ketóza, negatívna energetická bilancia, lipomobilizačný syndróm, syndróm stučnenia a kachexie dojníc), poruchy metabolizmu bielkovín, poruchy metabolizmu makroprvkov (pôrodná paréza, subklinická hypokalcémia, hypofosforemické uľahnutie dojníc, chronická hypofosforemia, osteoporóza, osteomalácia, hypomagneziámia, korencia sodíku), poruchy metabolizmu mikroelementov a vitamínov (karencie mangánu, medi, selénu, jódu, zinku, vitamínov...), ochorenia paznechtov, poruchy plodnosti, mastitídy (subklinické a klinické), syndróm nízkej tučnosti mlieka a syndróm nízkej koncentrácie bielkovín v mlieku, technopatie (poranenia, tepelný a chladový stres), intoxikácie (mykotoxikózy, intoxikácie dusičnanmi, dusitanmi), atď. V princípe nie je vo všeobecnosti jednoduché „vypichnúť“ najvýznamnejšie z nich. V daných podmienkach každé prebiehajúce produkčné ochorenie predstavuje prioritu, ktorá chovateľa zaťažuje v rozhodujúcej miere, a ktorá mu výrazne komplikuje ekonomiku chovu. V procese „boja“ s konkrétnym produkčným ochorením je vždy rozhodujúce rozpoznať, či ide o primárne alebo sekundárne ochorenie. Je totiž rozdiel, či sa rieši následok alebo príčina. To je absolútne jasné, ale v každodennej praxi to už celkom tak jasné nie je. Otázka znie, prečo? Nechám na každého, aby odpoveď hľadal sám. V medicíne, ale nielen tam, všetko so všetkým súvisí. Zdravotné problémy sú spojenými nádobami, rovnako ako aj celkový zdravotný stav a výkonnosť jedinca, zdravie zvierat versus ich výživa, manažovanie.... Z pohľadu zdravotnej starostlivosti je výhodnejšie chorobám predchádzať ako ich liečiť. Prevencia je vždy lacnejšia než kuratíva. Priame náklady spojené s liečbou sú vždy spojené so stratami v produkcii. Tieto straty sú relatívne skryté, sú však vyčísliteľné. Príkladom môže byť ketóza v popôrodnom období a jej negatívny dopad na produkciu mlieka v začínajúcej laktácii a na narušený priebeh reprodukčných funkcií. Podobne aj negatívny dopad mastitíd (klinických a subklinických) na produkciu a reprodukciu dojníc. Ďalším príkladom môže byť subakútna bachorová acidóza a jej tichá devastácia zdravia dojníc, ich produkčnej a reprodukčnej výkonnosti. Je stále značné množstvo chovov, v ktorých acidóza „šarapatí“ pričom chovateľ si jej prítomnosť ani nauvedomuje. Rozhodujúcim prvkom v boji proti produkčným ochoreniam je cielený monitoring stáda, resp. niektorých jeho parametrov. Vyvážený skríning vhodne zvolených parametrov zdravia a výkonu vybraných jedincov umožní v konečnom dôsledku hodnotiť celé stádo z pohľadu výskytu produkčných ochorení. Chovateľ, ktorý v rámci snahy dosiahnuť čo najlepšiu efektívnosť výroby mlieka zaradí do každodenného života svojej farmy vhodného monitorovacie systémy odhaľovania nástupu produkčných ochorení (ketóza, hypokalcémia, subklinické mastitídy, subakútna acidóza...), resp. detekcie jedincov so zvýšeným rizikom vývoja produkčných ochorení, urobí významný krok k dosiahnutiu svojho cieľa. Byť presnejší a precíznejší vo vykonávaní úkonov, ktoré sú súčasťou všestrannej starostlivosti o dojnice a odhaľovať tendencie potenciálneho vývoja produkčných ochorení prostredníctvom vhodne zvoleného monitoringu stáda sú zárukou dosahovania lepších parametrov výroby mlieka v chovoch dojníc.