Zdravá mliečna žľaza - predpoklad ekonomickej produkcie mlieka

17.08.2015 07:36

Základnou premisou je predpoklad, že len absolútne zdravá mliečna žľaza je schopná fungovať na maximálny výkon. Akákoľvek odchýlka od normáu znižuje jej produkčnú schopnosť a výkon. Toto sa deje pri zápale mliečnej žľazy - mastitíde. Mastitída na mliekových farmách predstavuje jedno z najnákladnejších a zároveň, bohužiaľ, najmä na Slovensku, aj najpodceňovanejších produkčných ochorení. Cena, ktorú  zaň chovatelia platia v podobe priamych či nepriamych nákladov, je obrovská. Do popredia sa dostávajú čoraz viace aj poznatky o negatívnom vplyve mastitíd na reprodukciu stáda, čo predstavuje ďalšie ekonomické straty pred dané farmy. Je až žarážajúce, ako si mnohí vrcholoví manažéri (ale aj manžéri na nižších stupňoch riadenia) neuvedomujú túto skutočnosť, neriešia ju, alebo ju riešia len "vlažne", čím podnik oberajú o množstvo peňazí. Z hľadiska povahy mastitíd rozdeľujeme tieto zápalové ochorenia na mastitídy klinické a subklinické. Každá skupina je charakteristická inou formou ekonomickej straty buď v priamych alebo nepriamych nákladoch a stratách, o ktoré chovateľ prichádza pri ich reišení či neriešení. Straty z klinických mastitíd sa dajú vykvantifikovať na základe spotrebovaných antibiotík, dezinfekčných roztokov a nákladov na veterinárnu službu. Tieto výdavky sú však malé v porovnaní so stratou skonfiškovaného mlieka, kvôli ochranným lehotám po antibiotickej terapii. Znižovanie straty skrmovaním takéhoto mlieka teľatám na mliečnej výžive je zakrývaním problému a jeho odsúvaním do budúcnosti, pretože to vedie k tvorbe antibiotických rezistencií v chove eventuálne infekcii teliat na mliečnej výžive, ktoré v tom čase nemajú dostatočne vytvorenú imunitu na boj s infekciami. To, samozrejme, môže mať za následok ekonomické straty v budúcnosti. Ďalšou formou ekonomickej straty pri výskyte klinických mastitíd je zvýšenie brakácie v rámci chovu vo forme úhynov alebo nútenej brakácie kvôli strate schopnosti jedinca produkovať mlieko. Vo všeobecnosti sa dá odhadnúť cená jedného prípadu klinickej mastitídy od 50 do 180 eur podľa povahy zápalu, rozsahu poškodenia mliečnej žľazy a takisto efektivity liečby (toto číslo však nezahŕňa spomínanú brakáciu). Subklinická mastitídaa je "neviditeľná" forma mastitídy, ktorá nespôsobuje žiadne senzorické zmeny mlieka ani viditeľné zmeny mliečnej žľazy. Práve vzhľadom na absenciu klinických zmien, je chovateľmi často podceňovaná, pretože evokuje dojem, že nemá priamy vplyv na výdavky podniku. Subklinické formy mastitíd sa bez zásadných zootechnických a veterinárnych opatrení šíria veľmi rýchlo naprieč stádom, a to bez zjavných viditeľných príznakov. Prejavujú sa však zníženou produkciou mlieka a zmenou jeho kvality, kvôli čomu farma prichádza o značné financie. Postihnutá štvrť vykazuje zvýšenie počtu somatických buniek, čo je jeden z ukazovateľov, podľa ktorých je mlieko pre chovateľa speňažované. Existuje priamy súvis medzi počtom somatických buniek a množstvom mlieka, o ktoré  chovateľ prichádza. Subklinická mastitída prítomná v stáde je tak tichou hrozbou, ktorej neriešením alebo neefektívnym riešením sa chovateľ pripravuvuje o nemalé finančné prostriedky. Zápal mliečnej žľazy vplýva tiež na zložky mlieka. Laktóza zaznemenáva kvantitatívne zmeny v zmysle jej poklesu. Mliečna bielkovina podlieha tiež zmenám - kvantitívne sa na prvý pohľad nemení (vďaka prestupu plazmatických proteínov z krvných ciev do mlieka), mení sa ale jej kvalita - klesá hladina mliečneho kazínu, čo negatívne hodnotia a zároveň penalizujú mliekarne zaoberajúce sa výrobu syra. Vplyv mastítíd na reprodukciu je potvrdený mnohými štúdiami a takisto aj informáciami z terénu. Pri mastitídach sa uvoľňuje veľké množstvo zápalových mediátorov, ktoré negatívne interferujú s reprodukčnými orgánmi a ich funkciami, čo môže mať za následok acykliu, cystické zmen na vaječníkoch či embryonálnu mortalitu. V chovoch s vysokým počtom somatických buniek sa chovateľ zvyčajne borí so zníženou fertilitou, čo sa prejavuje nepriaznivými hodnotami charakterizujúcimi reprodukčné funkcie (nízke percento oplodnenosti, vysoký inseminačný index, vysoká servis perióda, atď.). Toto sú ďalšie ekonomické straty, ktoré chovate zažíva v spojitosti s mastitídami. Pri pohľade na uvádzané negatívne dopady mastitíd je zrejmé, že problematiku zdravia mliečnej žľazy nie je dobré podceňovať, prípadne sa jej nevenovať vôbec, pretože takýto prístup sa chovateľovi skôr či neskôr vypomstí. Problematika mastitíd je multifaktoriálna a identifikovať príčiny ich vysokého výskytu v chove vyžaduje komplexný diagnostický postup. Po rozpoznaní príčin vedúcich k výskytu zápolov mliečnej žľazy v chove musí nasledovať vypracovanie akčného plánu vedúceho k ich eliminácii. Jednotlivé úkony by mali byť maximálne efektívne, pretože zbytočné kroky problém nielenže neriešia, ale naopak, svojou nečinnosťou a zbytočne vynaloženými výdavkami navyšujú ekonomické straty mastitídami už aj tak prinášané. Jeným zo základných prvkov úspešného boja s mastitídami je presná identifikácia ich pôvodcov a následne ich neustály monitoring a aktívne vyhľadávanie. Pôvodcovia mastitíd majú svoje charakteristické vlastnosti, ktorými od seba navzájom vo svojich účinkoch odlišujú, líšia odolnosťou, spôsobom šírenia, miestom účinku v mliečnej žľaze atď. Toto všetko musí byť zohľadnené ak chceme, aby terapia resp. boj s mastitídou bol úspešný. Paušálna a jednotná aplikácia liečebných postupov pri riešení mastitíd bez toho, aby bol spoznaný pôvodca, je postup odsúdený na neúspech. Boj s mastitídami na stádovej úrovni je dlohodobý, nikdy nekončiaci proces, kde identifikácia pôvodcu je len prvotným ale základným krokom vedúcim k úspechu. Celý proces pozostáva zo zhromažďovania aktuálnych informácii a faktov o zdraví mliečnej žľazy (napr. kontrola úžitkovosti, kvality mlieka, posudzovanie výstupov pravidelných plemenárskych kontrol, kontrola počtu somatických buniek v stanovených fázach laktácie priamo na farme, atď.), ich evidencia a neustále vyhodnocovanie. Súčasou komplexu sledovaných informácií sú aj infromácie ohľadne výživy, kvality krmív, ustajnenia, procesov dojenia, welfare a manažmentu stáda. Na základe takto získaných informácií sú následne vykonávané zvolené systémové kroky, ktoré v istom časovom horizonte vedú na stádovej úrovni k maximálnej eliminácii výskytu pôvodcov mastitíd. Vzhľadom k tomu, že komplex uvedených krokov je značne rozsiahly a má aj svoju nie malú finančnú stránku, je dôležité, aby sa jeho súčasťou nestali zbytočné a neefektívne kroky či úkony, ktoré chovateľa len zbytočne finančne zaťažia. Takýmito sú kroky a postupy, ktoré nevychádzajú z reálneho poznania situácie v chove, a ktoré možno označiť termínom "pokus-omyl". Zabezpečiť zdravie mliečnej žľazy dojnice nie je jednoduché, a to vzhľadom na veľké množstvo informácií, ktoré farmár musí získavať, evidovať a vyhodnocovať a na ich základe následne riadiť chod celej farmy. Orientácia v tejto téme si vyžaduje skúsenosti a vedomosti o správnej diagnostike, liečbe, a systémových krokoch na potláčanie mastitíd a monitoring na úrobni jednotlivca a takisto celého stáda. Firam SIGI Trade, s.r.o., a jej veterinárna sekcia poskytuje chovateľom svoje skúsenosti v oblasti efektívneho boja s mastitídami, udržaním  zdravia mliečnej žľazy na individuálnej či stádovej úrovni a tým vylepšenia ekonomickej produkcie kvalitného mlieka. Ako prvá a jediná firma na Slovensku uviedla a pracuje s jedinečným systémom identifikácie patogénov mliečnej žľazy priamo na farme v kombinácii s farmovým stanovovaním individuálneho počtu somatických buniek a teda získavaním informácii priamo "doma" na farme. Tieto informácie kombinuje spolu s ďalšími infomáciami získavanými z kontroly procesu dojenia, celkového zdravia stáda, parametrov ustajnenia, parametrov výživy, a následne vypracováva odporúčania pre efektívny boj s mastitídou definíciou správnych efektívnych krokov vedúcich k zabezpečeniu zdravia mliečnej žľazy ako základného predpokladu pre maximálizáciu produkcie mlieka najvyššej kvality.