Zdravie dojníc - predpoklad ekonomickej výroby mlieka

21.03.2012 13:41

MVDr. Marian Fabiš, PhD.

Zdravie dojníc je základným predpokladom optimálneho zhodnocovania vložených finančných prostriedkov (technológie ustajnenia a kŕmenie, krmivá, prevádzková réžia, ...) Dosiahnuť dlhodobo vysokú úroveň zdravia dojníc vyžaduje funkčnosť trojuholníka: chovateľ, veterinárny lekár a poradca zodpovedný za výživu.

Seriózna spolupráca týchto troch zložiek, ich zjednotenie sa na spoločných cieľoch, dodržiavanie zvolených postupov a využívanie dostupných efektívnych prostriedkov vedúcich k naplneniu cieľov vedie k maximálnej eliminácii vplyvu negatívnych faktorov potenciálne pôsobiacich v chove dojníc. Výsledkom je optimalizácia výroby mlieka v ekonomických prijateľných, resp. želaných číslach, čo je cieľ každého chovateľa.

V kontexte zdravotnej problematiky dojníc významné miesto majú tzv. produkčné ochorenia, ktoré, ak im vyššie spomínaný trojuholník nevenuje patričnú pozornosť, môžu stáť chovateľa mnoho finančných prostriedkov. Závažná je kombinácia viacerých porúch metabolizmu v skorom popôrodnom období (tzv. peripartálny komplex = hypokalcémia, ketóza, hypoglykémia, imunosupresia a pod.), ktoré sú k stratám úžitkovosti, znižujú kvalitu mlieka, vedú k poklesu výkonnosti imunitného systému. V dôsledku toho organizmus nie je schopný účinne bojovať proti infekčným agensom, a i napriek terapeutickému zásahu veterinárneho lekára majú zápaly zvyčajne úsporný a ťažký priebeh častokrát s nežiaducim koncom. Týka sa to napríklad zápalových ochorení pohlavného aparátu (metritídy a endometritídy) či mastitíd. Čo sa týka mastitíd, zdá sa, že momentálne vo viacerých chovoch väčším problémov než infekčné sú mastitídy environmentálne. Táto problematika je však špecifická chov od chovu. Predsa však, environmentálne mastitídy súvisiace s hygienou ustajnenia  a aj manažovaním stáda prinášajú dosť často úhyny dojníc, ktoré pripadajú nevysvetliteľné. Jedným z najpatogénnejších, a aj najbežnejších pôvodcov environmentálnych mastitíd, je Escherichia coli. Mastitída v jej podaní môže mať akútny až perakútny priebeh so septikémiou, resp. texémiou s možným letálnym koncom. Vtedy zviera bez zjavných klinických príznakov mastitídy hynie. Čo je zaujímavé, takéto prípady môžu objaviť aj po zasušení v priebehu prvého prípadne dvoch nasledujúcich týždňov. Apropos, mastitis: viete, že majú negatívny vplyv na reprodukciu? Výskumy v USA ukázali, že kravy s klinickou mastitídou prebiehajúcou v období pred prvou insemináciou po otelení mali predĺžený inseminančný interval oproti kravám zdravým (93,6 vs. 71 dní). Kravy s klinickou mastitídou medzi prvou insemináciou a následnou detekciou gravidity mali predĺženú servis periódu (125,2 vs. 92,1 dní). Kravy s mastitídou vykazovali tiež vyššie percento abortov (11,0 vs. 5,8 %) v období 42 – 180 dní po inseminácii. Z výskumov vyplýva, že výrazne silnejší negatívny dopad na reprodukčnú výkonnosť dojníc majú mastitídy vyvolané inými organizmami. Potenciálny mechanizmus vplyvu mastitídy na reprodukčné funkcie je zložitý a zahŕňa viacero faktorov, ktoré vzájomne spolupôsobia (zvýšená telesná teplota, znížený príjem krmiva, negatívna energetická bilancia a produkcia látok, ktoré nagatívne ovplyvňujú kvalitu a vývoj embrya, vnútorné prostredie maternice a ovariálne funkcie). Otázka riešenia mastitíd (aj subklinických) tak v tomto kontexte nadobúda širší rozmer. Do ekonomických strát spájaných s mastitídami (klinických a subklinických) v stádach dojníc je treba zarátať aj straty spôsobené znížením percenta oplodnenosti, predĺžením inervalu, zvýšením periódy, zvýšením percenta abortov a vyraďovaním kráv z titulu porúch reprodukcie. Jednoznačne teda treba mať na každej farme vypracovaný protokol na „boj“ s mastitídami. Okrem vysokej hygieny dojenia, ošetrenia dojnice pred a po dojení, správneho nastavenia dojacieho zariadenia je treba pamätať aj na hygienu ustajnenia. Treba mať pod kontrolou proces zasúšania, a tiež záver mledzivového obdobia – tu existujú ešte značné rezervy (ak je treba, zástupcovaia firmy SIGI Trade, s.r.o. v tomto smere odborne a aj vhodnými diagnostickými prostriedkami ochotne pomôžu).

                

 

 Porta BHB, test na zisťovanie hladiny kyseliny β - hydroxymaslovej v mlieku.

 

Zložitosť už spomínaného peripartálneho komplexu je značná, avšak na jeho začiatku sa veľmi často objavuje rovnaký dej - výrazné zníženie príjmu sušny v závere gravidity a následne po otelení. Príčiny môžu byť rôzne: vysoký kondičný stav jedinca v závere laktácie a gravidity, stres (akýkoľvek) v závere gravidity a na začiatku laktácie, nevhodná kŕmna dávka, nekvalitné krmivá a pod. V dôsledku zníženia príjmu sušiny zviera primárne mobilizuje energetické zásoby (lipomobilizácia), čo za istých okolností môže mať za následok hromadenie ketolátok v organizme (kyselina β – hydroxymaslová, acetoctová, acetón...) a vznik ketózy. Ketóza prináša mnoho negatívnych reakcií organizmu (pokles tvorby mlieka, zníženie bielkovín mlieka, predlžuje interval, zvyšuje počet potrebných inseminančných dávok, zvyšuje riziko cystických ovárií, imunosupresia, zvýšený výskyt metritíd a mastitíd). Ketóza z pohľadu ekonomiky: a) incidencia klinickej ketózy v chove je cca 5 % a cena jedného prípadu je cca 150 USD; v stáde 100 dojníc bude cena jednorázového výskytu klinickej ketózy 750 USD; b) incidencia subklinickej ketózy je cca 30 – 50 %, cena jedného  prípadu subklinickej ketózy je cca 80 USD; v stáde 100 dojníc tak bude subklinická ketóza pri 40 % - nej incidincii stáť 3200 USD. Tento prepočet jasne hovorí, že oplatí: 1. manažovať stádo dojníc tak, aby sa minimalizoval výskyt ketóz; 2. zapojiť všetky dostupné prostriedky a mechanizmy ako monitorovať vo vlastnom stáde výskyt ketózy (subklinickej i klinickej). Chovatelia na Slovensku vedia, že existuje jednoduchý spôsob, ako zistiť prítomnosť ketózy dojníc. Na trhu sú k dispozícií prúžky na monitorovanie výskytu kyseliny β – hydroxymaslovej v mlieku – je to najjednoduchší a účinný spôsob detekcie tejto ketolátky (mimochodom, zastúpenej v najvyššom percente zo všetkých ketolátok vyskytujúcich v organizme). Firma SIGI Trade, s.r.o. na Slovensku chovateľom dojníc tieto prúžky vie dodať, a pridá k tomu aj svoje poradenstvo. Z pohľadu prevencie ekonomických strát je významné čo najskôr odhaliť produkčné ochorenie a to už v ich subklinických formách, resp. odhaľovať stavy vedúce k rozvoju produkčných ochorení. Detekcia minerálnych diferencií, acido-bázických disbalancií, porúch energetického mechanizmu, steatózy pečene, dokonalejšie metódy detekcie porúch zdravia mliečnej žľazy v kritických obdobiach zasúšania a po otelení, to všetko a mnohé iné ponúka a po otelení, to všetko a monohé iné ponúka svojim klientom firma SIGI Trade, s.r.o.. Značnú časť diagnostiky zabezpečujeme priamo v chove, bez potreby laboratórií.

Veľmi významným príspevkom k znižovaniu strát priamych (brakácia zvierat), ale aj nepriamych (produkcia mlieka) je fenomén tzv. „terapie bachora“. Ide o techniku terapeutického podávania veľkoobjemových (25 l a viac) nálevov obsahujúcich látky podporujúce bachorovú mikroflóru, ale aj makroorganizmus, do bachora dojnice. Chorá krava (masitis, metritis, laminitis, ...) znižuje príjem krmiva a vody. To vedie k bachorovej hypo – resp. disfunkcii. Vznikajúca karencia živín vedie k lipomobilizácii dokonca až k nutričnému odbúravaniu svaloviny. Nastupuje dehydratácia, objavujú sa poruchy acidobázy, možná je ketóza, celkom isto imunosupresia, zviera znižuje hmotnosť, stav je medikamentózne ťažko zvládnuteľný ba až nezvládnuteľný. Afunkčný bachor umožňuje dislokáciu slezu. Podanie liečiva na obnovu bachorových funkcií v malých objemoch (cca 2 l) situáciu zväčša nerieši. Zviera samé vodu neprijíma, rehydratácia veľkým množstvom infúzií nie je cesta. Podanie terapeutického nálevu špeciálneho zloženia (FIT IT UP firmy SIGI Trade, s.r.o.) v objeme 25 l a viac rieši nasldovné: 1. revitalizuje funkciu bachorovej mikroflóry čo „reštartuje“ plnohodnotné funkcie bachora; 2. rehydratuje organizmus (min. 25 l vody v bachore, ktorú inak ak nie nálevom sondou do bachora nedostaneme; 3. zanikne riziko dislokácie slezu) – 25 l vody v bachore zaťaží jeho dno.

Zhrnutie na záver

Pre funkčné zdravie dojníc treba: 1. funkčnú spoluprácu chovateľ, veterinárny lekár a špecialista na výživu; 2. vytýčenie cieľov, formuláciu protokolov, uplatňovanie a dodržiavanie dohodnutých stratégií, zaraďovanie efektívnych diagnostických postupov a prostriedkov; 3. odhaľovanie subklinických foriem porúch vnútorného prostredia a produkčných ochorení dojníc; 4. zaradenie terapie bachora ako podporného prostriedku celkovej liečby a účinnej prevencie vyraďovania dojníc.