Aditíva vo výžive dojníc

MVDr. Marian Fabiš, PhD.

Výživa dojníc vysokoprodukčného stáda je v súčasnosti veľmi náročná úloha a to ako pre chovateľa tak aj pre jeho výživára. Prioritou každého chovateľa dojníc je ekonomicky efektívna výroba surového krávského mlieka. Pre súčasnú dobu je príznančná stúpajúca cena vstupov krmív a klesajúca cena mlieka, čo prirodzene znervózňuje každého prvovýrobcu mlieka. Ak cena krmív reprezentuje  asi 50 % nákladov, je prirodzené, že dobre nastavená výživa odrážajúca potreby a možnosti chovateľa a jeho zvierat výraznou mierou ovplyvňuje ekonomiku výroby surového kravského mlieka. Je jasné, že vybilancovaná kŕmna dávka hrá výzanmnú úlohu pri udržiavaní optimálneho fyziologického stavu dojníc, schopných tak v adekvátnom prostredí (welfare) a pri správnom manažovaní stáda fenotypovej expresie (produkcia mlieka požadovaných parametrov) svojich genotypových daností. Chovateľ a jeho výživár k zostaveniu vhodných kŕmnych dávok má v súčasnosti k dispozícii okrem bežných základných zložiek (objemové a koncentrované krmivá obsahujúce základné živiny typu proteínov, karbohydrátov, tukov, minerálnych látok a prirodzených vitamínov) aj tzv. aditíva, t.j. látky, ktoré plnia rôzne úlohy vo výžive dojníc. Zjednodušene možno kŕmne aditívum charakterizovať ako produkt, ktorý poskytuje/zabezpečuje špeciálny efekt resp. potrebu pre cieľové zviera. Aditívum je dodávané vo veľmi koncentrovanej forme.

Delenie podľa účinku

Vo všeobecnosti kŕmne aditíva možno rozdeliť do kategórií odrážajúcich ich účinok v zvierati, resp. krmive. V tomto kontexte možno hovoriť o:

a) technologických aditívach (ovplyvňujú technologické vlastnosti krmív; nemusia priamo vplývať na nutričné charakteristiky krmiva; krmivo zlepšujú napríklad z pohľadu manipulovateľnosti, hygienických vlastností a pod.),

b) aditívach zlepšujúcich senzorické vlastnosti krmív (vyššia chutnosť krmív, stimulácia žravosti a pod.)

c) nutirčné aditíva (ich úlohou je dopĺňať špecifické živiny napr. vitamíny, stopové prvky, aminokyseliny v ich chánených či organických formách);

d) tzv. zootechnické aditíva (umožňujú efektívnejšie využitie živín prítomných v kŕmnej dávke zlepšujúc tak výživný stav zvierat, ich celkové zdravie, produkčnú a reprodukčnú výkonnsoť; sem patria napríklad pufre, silážne inokulanty, aniónové soli, látky modulujúce bachorové prostredie a pod.).

Delenie podľa vnútrobunkového pôsobenia

Alternatívna kategorizácia kŕmnych aditív môže odrážať ich pôsobenie na úrovni vnútrobunkového metabolizmu (vitamíny, aminokyseliny, stopové prvky, mastné kyseliny, glukogénne prekurzory, aniontové produkty...), resp. pri úprave bachorového mikroenviromentu (pufre, mikrobiálne produkty a kvasinky, modulátory mikrobiálnej popolácie, extrakty bylín, eseciálne oleje).

Príkladmi bežne používaných aditív vo výžive dojníc sú:

  • hydrouhličitan sodný (stabilizuje bachorové pH, zvyšuje príjem sušiny; bežná dávka je 0,165 kg/zv./deň; podľa potreby však môže byť dávka vyššia či nižšia; podobné pufračné účinky majú napríklad aj bentonit či zeolit);
  • propylénglykol (používa sa ako glukogénny prekurzor, význam má pri prevencií resp. redukcii účinkov lipomobilizácie; je vhodnou látkou do tzv. drenčov používaných peripartálne, resp. ako doplnok antibiotickej liečby orgánových zápalových ochorení a pri bachorových dysfunkciách; odporúčané dávkovanie 200 až 400 g/zv./deň;
  • kalcium propionát (zvyšuje glykémiu resp. hladinu vápniku v krvi; prevencia, resp. terapia hypokalcémie; dávka cca. 120 až 220 g/zv./deň);
  • chránený cholín (donor metylovej skupiny, pôsobí preventívne proti stukovateniu pečene pri stavoch spojených so zvýšenou lipomobilizáciou; odporúčana dávka je cca 15 g/zv./deň);
  • aniónové soli (okysľujú kŕmne dávky s cieľom zvýšiť hladiny vápnika v krvi ako prevencia postpartálnej hypokalcémie);
  • atď.

Aby prínosy prevýšili náklady

Základným pravidlom použitia aditív je, aby benefity z ich použitia prevýšili náklady spojené s ich zaradením. Výživár a chovateľ pred tým ako zaradia akékoľvek aditívum do kŕmnej dávky musia zvážiť čo chcú riešiť a akým spôsobom to chcú riešiť. Musia zvážiť aká bude predpokladaná odozva a z nej vyplývajúca návranosť vynaložených finančných prostriedkov súvisiaca so zaradením zvoleného aditíva. Pod odozvou možno chápať napríklad zvýšenie produkcie mlieka, resp. zastavenie či spomalenie jej poklesu, zlepšenie obsahu zložiek mlieka, optimalizácia príjmu sušiny, bachorového pH, redukcia negatívneho vplyvu tepelnéo stresu, zlepšenie zdravia, zníženie percenta výskytu ketózy, hypokalcémie, dermatitíd a pod. Aby chovateľ a výživár vedeli posúdiť účinok zaradeného aditíva treba, aby mali k dispozícii informácie o manažovanom stáda. Tieto informácie musia zahŕňať podklady týkajúce sa produkcie mlieka, obsahu zložiek (tuk, bielkoviny), počtu somatických buniek, tvaru laktačnej krivky, reálneho príjmu sušiny, kondičného stavu zvierat, reprodukčných parametrov, morbidity a mortality atď. Firma SIGI Trade, s.r.o., v rámci poradenstva v chove dojníc praktizuje používanie kŕmnych aditív práve v tomto duchu. Ich zaradenie do kŕmnych dávok najskôr konzultuje so zástupcom chovateľa a následne tak koná aj pri vyhodnocovaní ich účinkov. Portfólio aditív používaných zástupcami firmy SIGI Trade, s.r.o., postihuje všetky oblasti uvádzané v tomto príspevku, tzn. ovplyvňujú funkcie intermediárneho metabolizmu, bachorového prostredia a jeho výkonnosti, ako aj kvalitatívne vlastnosti krmív používaných vo výžive dojníc, resp. iných kategórií hovädzieho dobytka. Bližšie informácie o jednotlivých aditívach, ich vlastnostiach, účinkoch a spôsobe používania Vám ochotne na požiadanie poskytnú poradcovia vo výžive hospodárskych zvierat firmy SIGI Trade, s.r.o., Dvory nad Žitavou.