Hádky s vedou alebo ako ľahko prísť o peniaze

Ing. Štefan Kredatus

Globalizácia zasiahla všetky odvetvia národného hospodárstva, poľnohospodárstvo nevynímajúc. V prvovýrobe sa to týka hlavne obchodu s komoditami ako sú obilniny, sójové a repkové extrahované a iné suroviny.  Neviem, či na Slovensku je nejaké hospodárske zviera, ktoré by bolo chované len na domácich zdrojoch krmiva. Akosi sme si zvykli, že kvalitu a cenu kŕmnych komodít porovnávame hlavne na základe obsahu dusíkatých látok. Spomínam to hlavne preto, že i pri tom istom obsahu dusíkatých látok sa môže ich kvalita (obsah a pomer aminokyselín) výrazne líšiť. Je to ovplyvnené krajinou pôvodu, výživou, genetikou a technológiou úpravy a skladovania.V praxi je to možné vidieť vo výžive ošípaných, hydiny i hovädzieho dobytka, kedy i pri identických kŕmnych zmesiach, resp. kŕmnych dávkach, je variabilita produkčných parametrov vysoká. Vtedy sa hľadá „triedny nepriateľ“, najčastejšie v toxínoch či nekvalitných objemových krmivách , čo môže, ale aj nemusí byť pravdou. Najčastejšou nakupovanou komoditou vo výžive zvierat je sójový extrahovaný šrot. Obsah lyzínu a dusíkatých látok sa mení z roka na rok (tab. č. 1).

Tabuľka č. 1

Tak, ako sa mení obsah bielkovín a lyzínu vo vybraných komoditách v jednotlivých rokoch, mení sa i obsah jednotlivých aminokyselín v ich bielkovinách (tab. č. 2).

Tabuľka č. 2

Na odchýlkach aminokyselín a bielkovín v kŕmnych zmesiach sa najviac podieľa sója. Sója sa podieľa na obsahu lyzínu v kŕmnych zmesiach ošípaných a hydiny 60-75%, metionínu 32- 37%, treonínu 60-70%. Odchýlky v obsahu lyzínu sú až na 85- 91,5% ovplyvnené sójou, metionínu 89-92% a treonínu 73-75% (Boucher,2009). Ďalším faktorom, ktorý výrazne ovplyvňuje kvalitu sóje, je technológia jej úpravy – teplota a tlak. Pri nesprávnej teplote (HDI- Heat damage indicator) sa znižuje obsah lyzínu o 7% a stráviteľného lyzínu až o 17% (Evonik, 2011). Obsah aminokyselín sa i pri rovnakom obsahu dusíkatých látok vo vybraných komoditách každým rokom rôzni. Ak k tomu ešte pridáme regionálne odlišnosti na čo je i Slovensko bohaté, problém kvality bielkovín ešte vzrastie. Hydina a ošípané majú pomerne striktné požiadavky na potrebu stráviteľných aminokyselín, u dojníc sú to metabolizovateľné aminokyseliny. Pri ich nedobilancovaní dochádza k zníženiu úžitkovosti alebo k reprodukčným poruchám. Hoci odchýlky v obsahu aminokyselín v jednotlivých komoditách sa odlišujú len v desatinných číslach, ročne však na ich dobilancovanie potrebujeme tisíce eur. Tu vzniká i najťažší problém, ktoré aminokyseliny kvalitatívne a kvantitatívne treba dobilancovať.Zmeniť dodávateľa alebo cenu? Krajinu pôvodu? Obsah deklarovaných a skutočných bielkovín bude takmer identický. Na sóji sú najdrahšie stráviteľné aminokyseliny, nie sama bielkovina. Obsah aminokyselín a  stráviteľných aminokyselín zaujíma (alebo mal by zaujímať) najmä chovateľa, aby neplatil dvakrát za tú istú vec. Ale ako rýchlo, kvalitne a lacno sa k obsahu týchto aminokyselín  dopracovať?Záverom by som chcel položiť otázku, či vlastne vieme, čo nakupujeme alebo čo by malo byť deklarované pri predaji surovín.