Prevencia ako najlacnejšia metóda riešenia prechodného obdobia dojníc

11.07.2011 13:20

Ing. Jozef Beľa

Prechodné obdobie dojníc je aktuálnou a veľmi zaujímavou témou, ktorá neustále zamestnáva výživárov a chovateľov a spôsobuje, v prípade nezvládnutia manažmentu, výžvy a technológie veľký problém pre dojnice a, samozrejme, pre producentov mlieka. Denne sa stretávame s následkami, ktoré na farmách vidíme, proti ktorým však akoby sme nevedeli často účinne zasiahnuť. Ekonomické straty zo zníženej produkcie mlieka sú len špičkou ľadovca z hodnotených ekonomických strát z dôvodu peripartálnych a postpartálnych chorôb.

Náklady na jeden riešený prípad pre chovateľa v prípade ketózy sú odhadnuté na 100 euro, 220 euro na jeden prípad mliečnej horúčky, 190 euro na jedno zadržané lôžko a 230 euro na jeden prípad posunutého slezu. Bohužiaľ, tieto ochorenia sa vo všeobecnosti nevyskytujú samostatne, ale je medzi nimi určitá spojitosť. Je veľmi pravdepodobné, že ak dojnica trpí jedným z ochorení, je oveľa náchylnejšia na získanie jednej alebo aj viacerých ďalších chorôb. Koľko nás stojí liečba jednej dojnice, vieme spočítať. Vieme však, koľko nás stojí prevencia vzniku metabolických porúch? V konečnom dôsledku je to predsa najlacnešia a najefektívnejšia metóda, a to platí všeobecne nielen pre dojnice.

Fyziologické zmeny dojníc pri pôrode

Pôrod, akokoľvek fyziologický, predstavuje pre dojnicu významnú metabolickú a psychickú záťaž. Vplyvom vysokej hladiny hormónov (glukokortikoidov a estrogénov), ktoré indikujú nástup pôrodu a riadia jeho priebeh, dochádza pri dojniciach k množstvu zásadných zmien:

znižuje sa príjem sušiny pred pôrodom, klesá žravosť. Pokles príjmu sušiny krmiva 2 – 5 dní pred pôrodom o 20 – 30 % sa považuje za prirodzený, čo je spôsobené aj veľkosťou plodu. Tým klesá celkový prísun živín do organizmu. V praxi však pokles príjmu sušiny pred otelením predstavuje často 50 – 60 % namiesto 20 – 30 %. Dojnica môže prijať 10 kg sušiny, ale aj 5 kg. Tento rozdiel samotný spôsobí nástup subklinickej, prípadne klinickej ketózy ešte pred otelením. V dôsledku lipomobilizácie sa môže dostaviť ukladanie tuku v pečeni rôzneho rozsahu.

klesá imunitná schopnosť organizmu reagovať na patogénnych pôvodcov a zvyšuje sa riziko vzniku rozvoja akéhokoľvek infekčného ochorenia.
znižuje sa hladina vápnika v krvnej plazme. Tento prvok je nevyhnutný pre správnu funkciu, resp. činnosť prične pruhovanej a hladkej svaloviny a dôsledkom potom môžu byť obmedzené kontrakcie steny maternice, tráviaceho traktu, ceckového zvierača atď. Oveľa zákernejšie sú dnes subklinické hypokalcémie, ktoré klinicky „nevidíme“.
s nástupom laktácie rapídne stúpa potreba živín pre produkciu mlieka. Potreba aminokyselín stúpa 2 – násobne, glukózy 3 – násobne, unikavých mastných kyselín 4 – násobne a vápnika dokonca 10 – násobne.

Každý z uvedených bodov má vzťah k určitým zdravotným poruchám. Rôzne metodiky a návody nám ponúkajú postupy ako je možné účinne týmto zdravotným problémom predchádzať. Faktormi, ktoré významne ovplyvňujú toto obdobie, sú priestor kŕmneho žľabu, minimalizácia presunu kráv medzi kotercami, kvalita povrchu ležoviska, veľkosť boxov a priestoru pre vysokoteľné a rozdájané zvieratá a kvalita programov sledovania zdravotného stavu.

Modely kŕmenia v tranzitnom období

Z pohľadu výživy dojníc v tranzitnom období používame najčastejšie model dvoch kŕmnych dávok. Prvá dávka pre dojnice 2 mesiace pred otelením do cca 3 týždňov pred otelením. Druhá predstavuje zhruba trojtýždennú prípravu na pôrod. Iný model hovorí o jednotnej KD počas celého obdobia státia nasucho s nízkym obsahom energie a vysokým obsahom vlákniny. Pri zasušených kravách sa odporúča kŕmiť dávkou s vysokým obsahom vlákniny a nízkym obsahom energie spĺňajúcim však potreby energie pre dané zviera. Obsah energie v KD nasuchostojacich kráv je na úrovni 5,2 MJ NEL v kg sušiny. Dávka škrobu cez kukuričnú siláž postačuje pre mikroorganizmy bez potreby následného pridávania jadra do dávky zasušených kráv. Na podporu teórie, že pre bachorové mikroorganizmy je nutný niekoľko týždenný návyk na následnú laktačnú dávku s vysokým obsahom škrobu, neexistujú jasné dôkazy v odbornej literatúre. Problém je skôr v prekrmovaní dojníc energiou 2 mesiace pred otelením, čo má za následok zvýšenie BSC a výskyt subklinických alebo klinických ketóz už pred otelením. Ako komponenty do KD sú najčastejšie kukuričná siláž (35 % zo sušiny kŕmnej dávky), lucernová siláž (20 %), sójový, repkový extrahovaný šrot a minerálny doplnok (10 %) a jačmenná (pšenica) slama (35 %). Slama má byť narezaná na dĺžku 4 – 5 cm, aby sa zabránilo separácií dojnicami, čo býva spolu s prebytkom energie v KD častým problémom. Množstvo obilnín (pšenice, jačmeňa) závisí predovšetkým od koncentrácie a dostupnosti škrobu v kukuričnej siláži. Dostatočný príjem sušiny pred otelením je zárukou dostatočného príjmu sušiny po otelení a tento ukazovateľ má mať vo výžive dojníc a u chovateľa absolútnu prioritu. Posledné 3 týždne sa začína prikrmovať niekoľko kilogramov jadrového krmiva. To má pripraviť bachorové mikroorganizmy a papily na následnú produkčnú kŕmnu dávku. Zvýšime ich produkciu propionátu a limitujeme negatívnu energetickú bilanciu a lipolýzu. Sušina TMR by mala byť pod 50 % a zvieratá by ju nemali separovať. Rezanka slamy (prípadne lucernového sena) by mala mať dĺžku 4 – 5 cm v dávke 1,5 – 2 kg, čo zároveň zaistí vysoký príjem bez separácie a eliminuje prijať nadbytok energie v kŕmnej dávke. Výhodou slamy je, že udržuje nomokalcémiu na požadovanej úrovni DCAD z dôvodu nižšieho obsahu draslíka ako pri sene. KD 3 týždne pred otelením je optimalizovaná na 10 kg sušiny s koncentráciou energie 6,40 Mj NEL/kg sušiny, 15 % NL, 16 % škrobu. Minerálne látky a vitamíny aplikujeme podľa noriem.

Možnosti dojníc regulovať nedostatky vo výžive

Aj napriek tomu sú dojnice, ktoré zo stáda „vypadávajú“ a KD nedokáže plne pokryť ich potrebu. Samozrejme kvalita a presnosť KD má v systéme svoju nenahraditeľnú úlohu. Presuny, prostredie, pohoda dojníc, miesto pri žľabe, priestor a kvalita ležiskovej plochy sú však často kľúčovejším faktorom pre výskyt metabolických porúch ako samotný nápočet a zmeny v kŕmnej dávke. Každý nedostatok v manažmente stáda sa snaží dojnica kompenzovať v rámci svojich možností. Ak má dojnica problém, snaží sa ho riešiť oveľa skôr ako my. Riešenie hľadá rýchlo. Má na to dôvod. Ide o jej život. Prečo občas vidíme dojnice piť moč, olizovať stenu, žrať omietku, slamu alebo hlinu pri prechode do dojárne? Sú to čiastočné odpovede na nedostatky v bachorovej fermentácii a v našej pomalej reakcii na potrebu „podať jej pomocnú ruku“. V prírode si dojnica nájde „masť na svoju bolesť“, v maštaľnej technológii je ale obmedzená zábranami koterca a ponúknutou KD. Ak nenájde svoju masť, bylinku, bahno, nezostáva jej nič iné ako rezignovať. Proces rýchlej identifikácie problémových kráv je veľmi často slabým miestom organizácie chovu. Sledujeme dojnice smutné, ospalé, vychudnuté so zníženým príjmom sušiny. Tým podávame záchranné aditíva (glycerol, monopropylénglykol, kvasinky, vitamíny a minerály, aminokyseliny, cukry). Prax však ukazuje, že aj to je často ťažko vysledovateľná práca, kde riešime následok, ale nie prvotnú príčinu. Dojnica nie je len tupý producent mlieka, má silne zafixované stratégie prežitia v prírode. Tie fungujú aj v moderných maštaľných technológiách, sú však obmedzené, ako sme už uviedli, existujúcimi možnosťami.

Korektor ako pomoc pre dojnice

V snahe riešiť tento nedostatok firma SIGI Trade zaviedla popri klasickej „riadenej“ výžive prostredníctvom napočítanej kŕmnej dávky netradičný systém samoobslužnej korekcie metabolických porúch pre dojnice po otelení, ktoré zo štandardného systému vypadávajú. Na to sme použili kombináciu v bachore nedegradovateľnej a degradovateľnej energie, nedegrovateľnej bielkoviny, glycerolu, laktózy, kvasiniek a bylinných výťažkov na ochranu pečene. Korektor (ako sa tento produkt nazýva) sme podali v sypkej forme adlibitne extra do žľabu zvieratám v príprave na pôrod ale najmä po otelení, ako čosi navyše k napočítanej kŕmnej dávke. Propylénglykol, bypass bielkovina a cukor sú v kŕmnej dávke ako štandard, prečo teda ešte ponúkať korektor? Korektor je práve pre dojnice, ktoré sú mimo systému a ktoré potrebujú niečo navyše. Potrebu korektora si dojnice určujú samy. V tom je pointa a elegancia celej metódy.

Výsledky aplikácie korektoru sa (po overovaní jeho účinkov v teréne) dajú zhrnúť do nasledovných bodov:

o korektor prejavujú záujem najmä dojnice, ktoré prichádzajú ako novozaradené zvieratá do prípravy na pôrod. Boli to dojnice spravidla s vysokým alebo nízkym BSC, staršie dojnice, vysokoteľné jalovice, nakúpené zvieratá, dojnice s problémovými končatinami.
zviera rieši svoju potrebu vo chvíli, keď problém nastal a v prípade masívnej spotreby chovateľ získava informáciu o tom, že musí začať hľadať príčinu a urobiť nápravu.
dojnice so subklinickou a klinickou ketózou – pred i po otelení prijímajú korektor spontánne, až do stabilizácie svojho stavu; následne prestanú mať o korektor záujem.
prístup dojníc ku korektoru je selektívny, dojnice bez metabolických problémov nejavia o korektor záujem.
vyraďovanie dojníc z dôvodu metabolických porúch po aplikácii korektoru výrazne pokleslo.
došlo k výraznému zlepšeniu prevencie metabolických porúch aj u chovateľov s výrazne horším chovateľským prostredím.pri dojniciach s prístupom ku korektoru sa preukazuje vyššia dojivosť ako v predošlej laktácii.
znížil sa podiel uľahnutí a zadržaných lôžok.

Z pohľadu chovateľa je, samozrejme, žiaduca čo najnižšia spotreba korektora. Chovateľ, ktorý má zanedbateľnú až nulovú spotrebu korektora je vlastne úspešný, nemá problém v chove a korektor mu slúži len ako indikátor výskytu potencionálnych problémov v chove. Skrmovanie korektoru a jeho zdravotný efekt majú tiež finančnú stránku. Korektorom „napravené“ zviera je zdravé. Ak porovnáme náklady súvisiace s podávaním korektoru a efekt, ktorý sa dostavil, tak suma súvisiaca so skrmovaním korektoru je symbolická. Spotrebu korektora je ale ťažko odhadnúť, pretože sú dojnice s nulovou alebo veľmi malou spotrebou a sú jedince s masívnym príjmom. Ak by sme ale počítali len obdobie 30 dní pred otelení a 10 dní po pôrode a priemernú spotrebu 200 g/zv./deň tak sa náklad odhadovaný na 11,5 euro/rok určite vrátil.

Príklad z našej praxe

Na záver, jeden úspešný príklad použitia tejto metódy v podniku Radar Zbehy pri Nitre. Podnik chová 430 dojníc holštajnského plemena, s priemernou úžitkovosťou 8 200 kg mlieka. Obsah tuku v mlieku je na úrovni 3,86 % a obsah bielkovín 3,49 %. Chovateľ má 5 produkčných skupín, prvôstky po otelení sú ustajnené zvlášť. Ustajnenie je voľné s pristielaním. Chov riešil problém prechodu dojníc z prípravy na pôrod do sekcie po otelení (cca 7 dní), resp. do sekcie produkčných zvierat. Po otelení dochádzalo individuálne k výraznému poklesu príjmu krmiva a strate kondície oproti skupine prípravy na pôrod. Pri prvôstkach bol nádoj na úrovni 32 – 34 l za cca 70 dní, ale potom dochádzalo k rýchlemu poklesu a prepadu laktačnej krivky. Bol zaznamenaný výskyt klinických a subklinických ketóz pri jednotlivých dojniciach už pred otelením. Po otelení dochádzalo individuálne k silnému úbytku hmotnosti a strate kondície. Brakácia bola výrazná do 60 dní po otelení hlavne pri prvôstkach na úrovni cca 42 %. Sporadicky sa vyskytovala klinická hypokalcémia a zadržané lôžka. Od nasadenia korektoru v skupine 3 týždne pred otelením a 7 dní po otelení bol zaznamenaný veľký záujem o tento produkt predovšetkým pri dojniciach čerstvo zaradených do skupiny prípravy na pôrod. Dojnice po otelení zvýšili signifikantne príjem sušiny. Pri dojniciach po otelení nedochádza k výraznej strate kondície, chudnutiu. Znížila sa brokácia dojníc. Vyraďovanie kráv pre metabolické poruchy bolo obmedzené na jedince s kombináciou príčin – končatiny, vemeno, bez ketóz. Podľa kontroly úžitkovosti došlo k zvýšeniu nádoja mlieka a vyrovnanej laktačnej krivke. V čase extrémne nízkych cien mlieka je potrebné hľadať rezervy. Úhyn alebo jedna z najnákladnejších strát. Preto v tomto kontexte je vhodné pomáhať dojniciam zvládnuť kritické obdobie ich života v čo najlepšom zdraví, čo výrazne prispieva k ekonomickému zefektívňovaniu prvovýroby mlieka.