Rozdelenie konzervačných prípravkov podľa zloženia; kvalita siláži

22.06.2011 10:22

Ing. Peter Földes

Siláže tvoria základnú zložku kŕmnych dávok prežúvavcov. Ich kvalita rozhoduje o nutričnej hodnote, chutnosti a tým aj o celkovom príjme sušiny. Kvalitu siláží ovplyvňuje mnoho faktorov, medzi ktoré patria aj konzervačné prípravky. Znalosť základného rozdelenia konzervačných prípravkov v značnej miere pomáha pri rozhodovaní, ktoré z nich použiť. Podľa účinnej látky sa konzervanty rozdeľujú na biologické a chemické. Biologické obsahujú buď iba baktérie mliečneho kvasenia a nazývajú sa bakteriálne, alebo môžu okrem baktérií mliečneho kvasenia obsahovať aj enzýmy, a vtedy ich nazývame enzymaticko – bakteriálne. Chemické konzervanty sú tvorené organickými kyselinami alebo ich soľami.

1.1 Biologické prípravky

• Bakteriálne

Podstatou použitia bakteriálnych prípravkov je dodanie vybraných druhov baktérií mliečneho kvasenia do silážovanej hmoty, vďaka čomu dochádza k podpore a urýchleniu fermentačného procesu a jeho  usmerneniu správnym smerom. V hmote sa baktérie mliečneho kvasenia vyskytujú už pred zasilážovaním. Ich počet závisí na druhu plodiny a klimatických podmienkach a je teda premenlivý. Po aplikácií biologických prípravkov do silážovanej hmoty je istota, že v nej bude dostatočný počet žiaducich baktérií mliečneho kvasenia.

Ktoré baktérie mliečneho kvasenia sa najčastejšie vyskytujú v konzervantoch a aká je ich funkcia? Väčšina prípravkov ktoré sú na trhu obsahujú Lactobacillus plantarum. Táto baktéria má pomerne dlhý generačný interval – aj niekoľko hodín. Množí sa pri pH 5,5 a menej. Je určená na konzerváciu dobre utlačenej siláže. Tieto prípravky ale obsahujú aj baktérie s rýchlym generačným intervalom, pre ktoré optimálne pH pre množenie je od 6,5 do 5,5. Jedná sa napr. o Enterococcus faecium. Táto baktéria má vysokú rastovú schopnosť. V mikroflóre silážovanej hmoty získava rýchle prevahu a potláča rast menej priaznivo pôsobiacich baktérií, predovšetkým však kvasiniek a plesní. Tým, ako sa zvyšuje produkcia kyseliny mliečnej, sa rastlinná hmota okysľuje. Takto sa vytvára prostredie vhodné pre baktérie, ktoré pre svoje množenie potrebujú prostredie, ktorého pH je nižšie ako 5,5. Pre pochopenie funkcie jednotlivých baktérií vo fermentačnom procese je dôležité ich rozdelenie na homofermentatívne a heterofermentatívne. Homofermentatívne baktérie, medzi ktoré patria Lactobacillus plantarum, Enterococcus faecium, Lactobacillus acidophilus, Pediococcus acidolactici a Pedoicoccus pentosaceus, premieňajú vo vode rozpustné cukry na kyselinu mliečnu v pomere k ostatným kyselinám vyšším ako 85 %. Tieto baktérie priaznivo ovplyvňujú fermentáciu, ale môžu negatívne pôsobiť na aeróbnu stabilitu siláží. Problémy so zhoršenou aeróbnou stabilitou siláží sa vyskytujú predovšetkým v letnom období a spôsobujú znížený príjem krmív zo strany zvierat. Pre zlepšenie stability siláží sa do konzervantov pridávajú i baktérie heterofermentatívne, ktoré premieňajú vodorozpustné cukry na kyselinu mliečnu v pomere k ostatným kyselinám nižším ako 85 %. Do tejto skupiny patria baktérie Lactobacillus brevis, Lactobacillus fermentum, Lactobacillus buchneri, ktoré zaisťujú práve stabilitu siláží.

• Enzymaticko-bakteriálne

Jedná sa o prípravky, do ktorých bola pridaná enzymatická zložka. Tieto prípravky je vhodné použiť na silážovanie plodín s nižším obsahom sušiny. Aby bolo v silážovanej hmote produkované dostatočné množstvo kyseliny mliečnej, musí byť v zelenej hmote dostatok cukrov dostupných pre baktérie. Enzýmy urýchľujú priebeh reakcií. Štiepia polysacharidy na jednoduché cukry, ktoré sa stávajú potravou pre baktérie mliečneho kvasenia. Medzi najviac používané enzýmy patria celulóza, hemicelulóza. Medzi enzýmy amylolytické patrí amyláza, ktorá ktorá štiepi škrob. Je používaná v prípravkoch na konzervovanie CCM, LKS. Oxidoredukčný enzým glukózooxidáza sa používa na konzervovanie ťažko silážovateľných bielkovinových a polobielkovinových krmív. Premieňa glukózu na kyselinu glukonovú, ktorá následne baktérie mliečneho kvasenia mení na kyselinu mliečnu, etanol, acetát a oxid uhličitý. Týmto procesom ďalej prispieva k rýchlemu poklesu pH.

Tabulka č. 1 Neriadená fermentácia zvyšuje straty a znižuje príjem zvierat

Charakteristika kvasného procesu	Strata sušiny %	Strata energie %	Príjem zvierat Index %
Len mliečne kvasenie. Nepatrné octové kvasenie. Žiadne maslové kvasenie.	5 - 10	8 – 15	100
Prevažne mliečne kvasenie. Nepatrné octové kvasenie. Slabé maslové kvasenie.	8 – 12	12 – 18	80
Potlačované mliečne kvasenie. Silné octové kvasenie. Stredné maslové kvasenie.	10 – 15	16 – 23	60
Nepatrné mliečne kvasenie. Silné octové kvasenie. Silné maslové kvasenie.	12 - 16	20 - 30	30
Slabé mliečne kvasenie. Silné octové kvasenie. Silné maslové kvasenie. Silné odbúravanie bielkovín.	15 - 20	25 - 20	10

 

1.2 Chemické prípravky

Tam, kde je použitie biologických prípravkov málo účinné, predovšetkým z dôvodu nízkeho obsahu sušiny /nedostatočné zavädnutie z dôvodu neustálych dažďov/ alebo nízkeho obsahu využiteľných glycidov, je vhodné použiť chemický konzervant. Okrem aplikácií do akejkoľvek hmoty je možné ošetriť poslednú naskladňovanú vrstvu silážovanej hmoty a hmotu v blízkosti stien silážneho žľabu, kde nedochádza k dostatočnému utlačeniu a k dokonalému vytlačeniu vzduchu. Dajú sa použiť aj na ošetrenie silážnej odberovej plochy, alebo na ošetrenie krmív liehovarského priemyslu, kde prispievajú k obmedzeniu rozvoja plesní a kvasiniek. Tvoria ich predovšetkým kyselina mravčia, kyselina propionová a ich soli. Kyselina mravčia sa používa na silážovanie bielkovinových a polobielkovinových objemových krmív, kyselina propionová na glycidové objemové krmivá CCM, a už spomínané krmivá z liehovarského priemyslu. Pri používaní chemických prípravkov je ale potrebná zvýšená opatrnosť. Treba dávať pozor nie len pri ich miešaní, ale i na vdýchnutie ich plynov. Podstatou pôsobenia chemických prípravkov je rýchle zníženie pH hmoty, čím sa vytvorí prostredie nevhodné pre množenie nežiadúcich baktérií a plesní. Fermentačný proces tu prebieha pomalšie.

Tabuľka č. 2 Minimálne hodnoty pH pre rozvoj nežiaducich mikroorganizmov

Hnilobné baktérie	5 – 5,5 pH
Coli baktérie	4,3 – 4,5 pH
Baktérie maslového kvasenia	4,2 – 4,4 pH
Baktérie mliečneho kvasenia	3,0 – 3,6 pH
Plesne	2,5 – 3,0 pH

 

Sortiment ponúkaných konzervačných prípravkov je na našom trhu zastúpený v dostatočnom množstve. I napriek tejto skutočnosti kvalita konzervovaných krmív častokrát nie je na požadovanej úrovni. Okrem použitia silážnych prípravkov  je pre minimalizáciu strát dôležitá účinná prevencia. Jej súčasťou sú vhodný čas zberu, správne utlačenie a vytlačenie vzduchu/kyslíka, ako aj zakrytie silážovanej hmoty. Realizácia týchto opatrení je kardinálnym predpokladom pre zaistenie kvalitného fermentačného procesu, čo je základom pre výrobu kvalitných objemových konzervovaných krmív.