Základy výživy koní
Ing. Štefan Kredatus
Kôň je bylinožravec s jednoduchým žalúdkom. Pri výžive koní je dôležité poznať ich tráviaci systém, jeho fyzikálne možnosti, miesta trávenia a absorpcie živín. Žalúdok koňa je v porovnaní s jeho hmotnosťou pomerne malý, preto niektoré plemená koní nedokážu prijať potrebné množstvo živín iba z objemového krmiva. Pre pokrytie ich živinových potrieb je nutné im pridávať koncentrované krmivo. Hlavná časť trávenia a absorpcie živín prebieha v tenkom čreve. V hrubom a slepom čreve sa trávi hlavne vláknina, pričom vznikajú unikavé mastné kyseliny a vitamíny skupiny B. Výživa koní sa odvíja od plemennej príslušnosti, živej hmotnosti, druhu práce, fyziologického stavu a veku koňa. Kone nikdy nekŕmime adlibitným spôsobom. Potreba sušiny ako hlavného dodávateľa živín sa zvyšuje s pracovným zaťažením a hmotnosťou koňa. Avšak dávka sušiny v prepočte na 100 kg živej hmotnosti sa znižuje so zvyšovaním živej hmotnosti koňa. Napríklad kôň so živou hmotnosťou 400 kg pri ľahkej práci dostane 1,71 % sušiny na 100 kg hmotnosti, pri stredne ťažkej práci 1,90 a pri ťažkej práci 2,35 %. Avšak kôň so živou hmotnosťou 600 kg pri ľahkej práci dostane 1,65 % sušiny na 100 kg hmotnosti, pri stredne ťažkej práci 1,83 a pri ťažkej práci 2,27 %.
V kŕmnej dávke koní je najviac sena, resp. pastvy
Hlavný podiel sušiny predstavuje seno alebo paša. Kôň potrebuje dlhé seno pre normálne fungovanie zažívacieho traktu. Pri koňoch, ktoré prijímajú dostatočné množstvo sena alebo paše sa len zriedkavo objavujú koliky. Dávka sena na 100 kg živej hmotnosti by nikdy nemala byť nižšia ako 1 kg. Seno pre kone by malo mať vlhkosť 10 – 17 %. Pri vlhkosti pod 10 % sa drobí a je veľmi prašné. Nad 18 % sú problémy s plesňami. Obsah acidodetergentnej vlákniny (ADV) by sa mal pohybovať od 30 do 35 %. Obsah ADV nad 45 % má minimálnu nutričnú hodnotu. Optimálny obsah neutrálnedetergentnej vlákniny (NDV) je 40 – 50 %. Seno s NDV nad 65 % kone neprijímajú. Obsah NSC (non structural carbohydrates – neštrukturálne uhľohydráty) ako indikátora obsahu škrobu a cukrov, by nemal prekročiť 10 %. Je to dôležité hlavne pri koňoch s výskytom laminitíd a Cushingovou chorobou (Naylor, 1992). Cukry v objemovom krmive zahŕňajú glukózu, fruktózu, sacharózu a fruktány.
Sacharidy
Škrob, ktorý je tvorený molekulami glukózy a fruktózy, je hlavným zásobným zdrojom uhľohydrátov ďateľovín, tráv (sena) rastúcim v teplom období a obilnín. Fruktány (vo vode rozpustné cukry) sú hlavným zásobným zdrojom uhľohydrátov tráv (sena) rastúcich v chladnom období. Škrob a sacharózu kôň dokáže štiepiť na glukózu, fruktózu a absorbovať ich v tenkom čreve. Avšak fruktány prechádzajú do hrubého čreva, kde sú baktériami a protozoami (prvokmi) fermentované na kyselinu mliečnu, čo vedie ku vzniku laminitíd (Triple Crown Nutrition, 2009). Obsah fruktánov v rastline začína stúpať ráno, kulminuje poobede a v noci klesá. Kone, pasúce sa poobede, príjmu 2 – 4 krát toľko fruktánov ako kone pasúce sa doobeda. To isté platí aj pri sene, ktoré je kosené doobeda alebo poobede (Longland a kol., 1999). Pokusne laminitídy boli vyvolané pri príjme 3,75 kg fruktánov za deň (Pollit a kol., 2003). Energetické požiadavky koňa závisia od plemena, veku a stupňa tréningového alebo pracovného zaťaženia. Mladé, rastúce kone, kone s vysokým stupňom zaťaženia a kobyly majú najväčšie nároky na energiu. ATP je základnou jednotkou energie využívanej na bunkovej úrovni. Energia vzniká štiepením cukrov, škrobu, rozpustných polysacharidov, tukov, unikavých mastných kyselín, ale aj bielkovín.
Kone majú najradšej kukuričný olej
Pri koňoch s nedostatočným príjmom tukov a uhľohydrátov dochádza ku katabolizmu telových bielkovín, zvýšenej tvorbe močoviny a kreatínu, čo vo zvýšenej miere zaťažuje pečeň a obličky. Na druhej strane príliš vysoký obsah uhľohydrátov vedie ku vzniku kolík a laminitíd. Obilniny ako ovos, jačmeň, kukurica, pšenica, vedľajšie produkty sú hlavným zdrojom energie. Platí tu pravidlo, že čím intenzívnejšia práca, tým koncentrovanejšie krmivo. Dobrým zdrojom energie sú tuky. Tuky poskytujú približne 36 J energie v jednom grame. Je možné použiť živočíšne i rastlinné tuky. Stráviteľnosť živočíšneho tuku sa pohybuje od 88 – 92 %. Rastlinné oleje dosahujú až 94 % - nú stráviteľnosť. Kone majú najradšej kukuričný olej (Devenport a kol., 2002).
Pozor na kvalitu dusíkatých látok
Kôň je náročný nielen na kvantitu, ale osobitne na kvalitu bielkovín v krmive. Nedostatočná kvalita bielkoviny vedie ku katabolizmu telovej bielkoviny, obzvlášť pri enormnej záťaži koňa. Vysoká kvalita bielkoviny znižuje záťaž pečene a obličiek, čo je kritické prizdravotných problémoch alebo rekonvalescencii. Lyzín a treonín sú považované za limitujúce aminokseliny (Thomson, Kent, 1997). Ariginín, ktorý nie je esenciálnou aminokyselinou, stimuluje syntézu proteínov, zvyšuje oxidáciu mastných kyselín, pričom znižuje tvorbu kyseliny mliečnej. Taktiež znižuje obsah pečeňového tuku. Glutamín je energetickým zdrojom pre enterocyty a renálne bunky. Pri strese je prekurzorom tvorby glutationu, silného antioxidantu. Taktiež skarcuje obdobie rekovalensencie po chrobných (Kraselt a kol., 2002). Obsah bielkovín v obilninách sa pohybuje od 8 - 12 %. Pre niektoré kategórie koní je preto nutné pridávať bielkovinové krmivá. Najbežnejšími sú sója, ľanové semeno, sušená srvátka alebo ich kombinácia.
Tabuľka č. 1: Denná potreba živín koní podľa hmotnosti a stupňa pracovného zaťaženia.
|
Živá hmotnosť (kg)
|
Pracovná záťaž |
Sušina (kg) |
DE (MJ) |
NL (g) |
Lyzín (g) |
Ca (g) |
P (g) |
Na (g) |
|
400 |
Ľahká Stredná Ťažká |
6,8 7,6 9,4 |
67,1 78,3 89,5 |
559 614 689 |
24 26 30 |
24 28 32 |
14 17 23 |
11,1 14,2 20,4 |
|
500 |
Ľahká Stredná Ťažká |
8,4 9,3 11,5 |
83,9 97,9 118,9 |
699 768 862 |
30 33 37 |
30 35 40 |
18 21 29 |
13,9 17,8 25,5 |
|
600 |
Ľahká Stredná Ťažká |
9,9 11 13,6 |
100,7 117,5 134,3 |
839 921 1034 |
36 40 44 |
36 42 48 |
22 25 30 |
16,7 21,3 30,6 |
NRC, 2007
Tabuľka č. 2: Obsah cukrov, škrobu, NSC vo vybratých surovinách v % sušiny.
|
Surovina |
Cukor (%) |
Škrob (%) |
NSC (%) |
|
Ovsená slama |
16 |
6,3 |
22,1 |
|
Jačmenná slama |
14,9 |
5,8 |
20,4 |
|
Lucernové seno |
8,9 |
2,5 |
11,3 |
|
Lúčne seno |
11,1 |
2,9 |
13,8 |
|
Pastva |
10,3 |
3,4 |
12,1 |
|
Ovos |
4,8 |
44,4 |
54,1 |
|
Jačmeň |
6 |
53,7 |
61,7 |
|
Kukurica |
3,7 |
70,3 |
73,3 |
|
Otruby |
8,8 |
23 |
30,8 |
|
Repné rezky |
10,7 |
1,4 |
12,3 |
|
Sójový šrot |
14,3 |
2,1 |
16,2 |
Triple Crow Nutrition, 2009
Vitamíny a minerály
Ideálny pomer Ca : P je 1,2 – 1,6 :1. Avšak ani vyšší pomer (3 : 1) nemá negatívny vplyv na koňa (Kraselt a kol., 2002). Z vitamínov sa v najväčšej miere pridávajú vitamíny A, D, E. Jednou z hlavných príčin pridávania vitamínu A je to, že kôň vo veľmi malej miere dokáže premeniť beta karotén na aktívny vitamín A. Vitamín D je veľmi dôležitý pri absorpcii a utilizácii Ca a P. Vitamín D dokáže kôň syntetizovať z prekurzorov sériou reakcií v koži stimulovaných slnečným žiarením. Nadmerné množstvo vitamínu D spôsobuje osifikáciu mäkkých tkanív. Vitamín E a selén sú dôležité antioxidanty. Ich obsah je vysoký v klíčkovom oleji. B vitamíny je kôň schopný syntetizovať v slepom čreve. Pri koncipovaní výživy koní je dôležité mať na zreteli, že každý kôň je individualita. Je nutné pritom vychádzať zo zamerania chovu koňa, náročnosti jeho zaťaženia i schopnosti jazdca.