Zásady starostlivosti o teľatá a jalovice

10.08.2011 10:17

Ing. Peter Senko

Pre všetky hospodárske zvieratá platí zásada – ako ich odchováme, tak budú produkovať. V tomto článku sa budeme venovať odchovu jalovíc s prihliadnutím na ekonomiku, pretože je veľa chovateľov, ktorý túto kategóriu zvierat podrobne nevyhodnocujú, prioritou sú pre nich dojnice. Cesta teľaťa od narodenia po produkujúcu kravu je však náročná na čas aj finančné prostriedky. Ako teda na to?

Po zvládnutí starostlivosti o budúcu matku v období státia nasucho a hlavne v príprave na pôrod začína odchov jalovíc úspešným okamžikom pôrodu a odstránením mukózy z dýchacích ciest. Teliatko môže zostať pri matke 1 – 2 hodiny, aby ho mala čas olízať. Potom pokračujeme dezinfekciu pupka (opakujeme ju po 12 hodinách), následne napojenie mledzivom. Zmrazené je možné použiť až 6 mesiacov, rozmrazujeme ho v mikrovlnnej rúre funkciou na rozmrazovanie alebo v teplej vode do 50 °C. Počas prvých 24 hodín je dobré, aby teľa vypilo okolo 10 % svojej pôrodnej hmotnosti. Mledzivo zmrazujeme do sáčkov s objemom 3 – 4 litre. Obsah imunoglobínov má byť nad 80 g/l, keď je od 50 – 80 g/l tak zvýšime množstvo natívneho mledziva, ktoré je prípadne obohatené sušeným mledzivom. Mledzivo s obsahom imunoglobulínov pod 50 g/l podávame iba býčkom na výkrm. Prvôstky majú málokedy obsah Ig nad 30 g/l, preto sa využije mledzivo od starších preverených dojníc. Meriame ho v kolostrometri pri teplote 20 °C, vtedy je to najpresnejšie. Čím je vyššia koncentrácia, tým menej mledziva môžeme podať. Imunoglobulíny sú úspešné proti ochorenia, s ktorými sa v minulosti stretla matka a porodila si nimi, nie však s tými, ktoré sa dostanú do kontaktu s teľaťom skôr ako s matkou. Na posilnenie imunity je dobré podať Se (6 mg), vitamín A (1 000 000 m.j.) a D3 (150 000 m.j). V lete dávame menej mlieka ako v zime, granulovaný štartér je dobrý už od 3. dňa, tepelné spracovanie spôsobí želatináciu škrobu a jeho kvalitnejšie využitie. To urýchli rast bachora a papíl, lebo škrob sa zmení na kyselinu propiónovú. Dôležitá je vakcinácia, keď je vakcinovaná matka, tak to vydrží teľaťu zhruba do druhého mesiaca, lepšia je priamo vakcinácia teliat. Dojnice sa vakcinujú v poslednej fáze nasucho proti E.coli, Corona a Rota vírusom. Seno sa teliatkam podáva až od 8. týždňa veku, lebo štartér a mlieko plne pokrývajú potrebu živín. Nevyhnutná je voda, ktorá tvorí súčasť štartérovej metódy. Vláknina je zabezpečená zo štartéra, kde je zakomponovaný celý ovos alebo jačmeň. Predčasne podané seno spomaľuje prechod tráveniny tráviacim ústrojenstvom, živiny sú preto horšie využité. Jedinec potom príjme menej štartéra a tým okrem vitamínov a minerálnych látok aj menej kvalitnej bielkoviny zo sóje. Podávanie natívneho mlieka ohrozuje teľatá vznikom rezistencie na antibiotiká, možný je prenos E. coli, baktérií Staphylococcus aureus a Streptococcus agalactiae, ktoré majú mimoriadnu odolnosť a trvácnosť. V našich podmienkach sa nerobí pasterizácia mlieka, tak sa neodporúča skrmovať natívne mlieko a mledzivo neskladujeme nad teplotou 12 °C, mledzivo nesmie mať pH pod 5, lebo klesne jeho ochranná účinnosť. Každé teliatko treba individuálne hodnotiť, srsť zvieraťa poukazuje na zdravotný stav, normálna srsť je lesklá, rovná a hladká, choré teľa ju má hrubú, zježenú a matnú. Sledujeme aj pupok, končatiny, farbu a konzistenciu výkalov, meriame aj teplotu zvieraťa, ktorá má byť v rozmedzí 38,5 – 39,3 °C. Do 3 mesiacov podávame granulovaný štartér TKŠ s hladinou NL minimálne 200 g/kg. Jeho potreba by mala byť 100 kg, sušeného mlieka spotrebujeme 25 kg vrecko. Od 3 – 6 mesiacov sa skrmuje granulovaná TKŠ s NL od 165g/kg zmesi. V zmesiach TKŠ je mimoriadne dôležitý zdroj dusíkatých látok, dobrý základ poskytuje sója, v mliekach si všímame zastúpenie srvátky, čím vyššie, tým lepšie. Sušené mlieka a TKŠ 1 spolu s TKŠ 2 spoločnosti SIGI Trade, s.r.o., spĺňajú tie najlepšie parametre. Od 180. dňa podávame sypkú zmes MDB s obsahom NL od 150 – 160 g. Do jedného roka robíme maximálnu intenzitu výživy s prihliadnutím na kvalitu prírastku. Keď je hmotnosť ročných jalovín okolo 320 kg, tak sme to robili výborne, výška kohútika by mala byť nad 120 cm. V tab. č. 1 sú zobrazené NL v sušine KD a potrebné parametre zvierat v závislosti od veku. Od 12 mesiaca pri naplnení rastovej krivky daného plemena nie je potrebná kŕmna zmes alebo len minimum, samozrejme, musí byť zabezpečené kvalitné objemové krmivo. To je zobrazené v ďalšej tab. č. 2, kde ja dávka KZ podľa veku a kvality objemového krmiva. V tab. č. 3 je vypočítaný počet jalovíc, ktoré treba na obnovu stáda pri rôznom brakovaní a telení. Optimálny stav je, keď sa jalovice otelia vo veku 24 mesiacov a brakovanie je 24 %.

Tabuľka č. 1: NL v sušine KD

KONCENTRÁCIA NL (%) V SUŠINE KŔMNEJ DÁVKY V ZÁVISLOSTI OD RASTOVEJ KRIVKY
Vek v mesiacoch	% NL v sušine KD	Požadovaný prírastok (kg/deň)	Živá váha na konci obdobia (kg)	Výška v kohútiku (cm)
0 – 3	18 %	0,6 – 0,9	95	95
0 – 6	16 %	0,9	190	110
6 – 12	14 %	0,7 – 0,75	320	125
12 – 15	12,5 %	0,6 – 0,7	380	130
15 – 17	12 %	0,6 -0,7	420	133

 

Tabuľka č. 2: KZ podľa veku a kvality objemového krmiva.

DÁVKA KŔMNEJ ZMESI (min. 160 NL) V ZÁVISLOSTI OD KAVALITY OBJEMOVÉHO KRMIVA
Vek v mesiacoch	Dobrý objem	Priemerný objem	Zlý objem
4 – 6	1,6 kg	2 kg	2,5 kg
7 – 12	1 kg	1,7 kg	2,5 kg
12 – 15	0,5 kg	1 kg	2 kg
15 – 18	0 kg	0,5 kg	1,5 kg

 

Tabuľka č. 3: počet jalovíc, ktoré treba na obnovu stáda pri rôznom brakovaní a telení

PRIEMERNÝ POČET JALOVÍC POTREBNÝ NA OBNOVU STÁDA NA 100 KUSOV DOJNÍC (pri 10 % stratách jalovíc)
Brakovanie	Vek pri 1. otelení v mesiacoch
	24	26	28	32	36
24 %	53	58	62	71	80
27 %	60	65	70	80	90
30 %	66	72	77	89	100
33 %	73	79	85	97	110
36 %	79	86	92	105	120

 

Na Slovensku sme k optimu veľmi ďaleko, je tu vysoké brakovanie kráv, odchov jalovíc je často nezvládnutý, do ich kŕmnych dávok sú často zaraďované najhoršie objemové krmivá, prípadne TMR, ktorá  zostane po dojniciach. Tá je skoro bez šrotu, zoxidovaná a zaparená, prípadne sa jalovice pasú bez prikrmovania a chovateľ na konci pastevného obdobia zistí, že je tu úbytok hmotnosti a nie prírastok! Chýba evidencia o pripustení, hlavne keď sa o reprodukciu stará býk, čo sa dá naozaj ťažko dôsledne odsledovať. Stav prvého otelenia na Slovensku v roku je priemerne v 29. mesiaci, najlepší v okrese Bratislava, kde je priemer 26 mesiacov, ale napríklad v okrese Dolný Kubín je to 36 mesiacov. Oproti roku 1997 je to celoslovenské zlepšenie v priemere o 5 mesiacov. Chceme sa dostať na 24 mesiacov, maximálne na 28 mesiacov. Podľa plemena sa to najlepšie darí holštajnskému, kde je priemer v roku 2009 niečo nad 28 mesiacov. Podľa plemena sa to najlepšie darí holštajnskému, kde je priemer v roku 2009 niečo nad 28 mesiacov, pri slovenskom strakatom plemene je vek otelenia nad 31 mesiacov, jalovice pinzgauského plemena sa otelia po prvýkrát vo veku 34 mesiacov. Kŕmny deň jalovice v priemere činí okolo 2 EUR, čiže za mesiac 60 EUR. V praxi vo vybranom podniku dosahuje chovateľ náklady na kŕmny deň 1,98 EUR v kategórii odchovu do 3 mesiacov, vo veku 3 – 6 mesiacov je to 0,73 EUR a potom je to kategória nad 6 mesiacov pri nákladoch 2 EUR na deň. Využíva sa tu štartérová metóda, je však modifikovaná, lebo kombinuje natívne mlieko so sušeným. Pri otelení vo veku 24 mesiacov sú tieto náklady 1 460 Eur, pri 28. mesiacoch sa náklady pohybujú zhruba na úrovni 1 700 EUR. Rozdiel v nákladoch na kŕmne dni je 24 EUR na zviera! Pri 100 zvieratách sú zvýšené náklady ročne o 24 000 EUR, to urobia 4 mesiace odchovu navyše a telenie v 28 mesiacoch je relatívne výborný výsledok. Tržby za mlieko pri cene 0,27 EUR/liter sú pri 25 – litrovej úžitkovosti denne 6,75 EUR, za jeden mesiac je to okolo 200 EUR. Pri otelení vo veku 28 mesiacov stratíme tržby na mlieku oproti teleniu v 24. mesiaci 800 EUR. Pri 100 jaloviciach, ktoré zaradíme ročne do stáda dojníc, je to 80 000 EUR za rok. Pre každý poľnohospodársky podnik ide o obrovské sumy, ktoré sa sajú úspešným odchovom jalovíc ušetriť! Prečo stále chovatelia u nás podceňujú odchov jalovíc a nezabezpečia im adekvátne podmienky, aby naplnili svoj genetický potenciál? Lebo sú neproduktívne a znamenajú len náklady? Vieme už desaťročia, že jalovice na pastve teba prikrmovať a stále sa to často nerobí, ovládame štartérovu metódu odchovu teliat, nájdu sa však chovy, ktoré ju odmietajú. Predáva sa veľa vysokoteľných jalovíc do zahraničia, akú stratu si chovateľ vytvoril pri každom geneticky zdatnom jedincovi? Vie to? Pokiaľ nie, tak sme tu aj my výživári so svojími skúsenosťami a nápadmi. Využite to!